Na stránke internetu sa o Tebe dozvieme, že si si zamilovala polymérovú (modelovaciu) hmotu a dennodenne sa s ňou hráš, ak nie, tak ju máš aspoň na očiach, veď čo ak príde teta Múza. Tak kedy prišla prvýkrát?
Dlho som sledovala hand-made stránky, kde sa prezentuje mnoho ľudí so svojou ručnou prácou a natrafila som aj na umelcov, ktorí pracujú práve s polymérom. Bolo to v roku 2010.
Vtedy som skončila vysokú školu, odbor biológia. Čiže niečo úplne odlišné, ale človek mieni, Pán Boh mení:) Na Slovensku nebol polymér až tak známy a ja som sa rozhodla, že si kúpim pár kociek a vyrobím niečo na Vianoce. Vznikli anjelici a stromčeky, ktoré zdobia chladničky kamarátok, známych a jeden aj tú našu. Myslím, že nebol deň, kedy som netvorila, skúšala, sliedila na internete a študovala. Pri práci s polymérom je dôležité „dostať ho do rúk“, získať ten správny cit. Po čase prišli kvetinky a pri tých som už zostala. No aj to hodlám časom zmeniť. Najväčší úspech žnú aj dnes divé maky, ktoré boli medzi prvými. Myslím, že nebyť mojej rodiny a ich podpory, tak dnes nie som tam kde som. Sú prvými, čo hodnotia moju prácu a mojou prvou chodiacou reklamou.
Dôležitá je harmónia a vhodne zvolené farby, ktoré aj najjednoduchšie tvary premenia na jedinečné kúsky. Rôznou kombináciou môžeme vytvoriť celkom nové tvary. Ty si dar kombinovania a zladenia dostala do vienka a myslím, že ho aj vo veľkej miere využívaš, vidieť to na Tvojich prekrásnych prácach.
Farby sú mojou najväčšou vášňou. Niekedy sa inšpirujem oblečením ľudí na zastávke, inokedy fotkami v časopisoch, ale hlavne prírodou. Potom miešam a miešam, aby spolu vyzerali tak dobre ako som ich videla. Niekedy to trvá hodiny, kým nájdem správny pomer, ale robím to rada. Vo svete polyméru mi učarovala tvorba Lindly Huanani a Ronny Sarvas Weltman. Ich diela sú plné farieb v spojení s jednoduchými, či zložitejšími štruktúrami.
Začatie a ukončenie práce, nesporne veľmi dôležitý prvok v každej práci. Šperky vyzerajúce na prvý pohľad komplikovane sú často zhotovené veľmi jednoducho. Dozvieme sa viac ako sa odvíja niť prác až po finálny šperk?
Každý si stráži svoje výrobné tajomstvá, hoci nie všetko je neznáme. Existuje veľa návodov a pravidelne sa na Slovensku usporadúvajú kurzy, na ktoré by som sa časom chcela prepracovať ako vyučujúci. Hlavnými ingredienciami pri samotnej práci s polymérom sú precíznosť a čistota. V prvom kroku je dôležité ''odprašiť'' si pracovný stôl a zistiť, čo vlastne chceme robiť. Polymér dáva nespočetne veľa možností. Kocka „plastelíny“ sa môže formovať prstami, nevyhnutné sú nože, či ihla a tiež stačí zájsť do obchodu s kuchynskými potrebami alebo do šuflíčka starej mamy. Do hmoty sa dajú odtláčať štruktúry, môžeme ju maľovať, skladať, krájať a znova skladať. S použitím pár špeciálnych nástrojov zhotovených na prácu s polymérom, ako je strojček na cestoviny a extrudér (lis na spracovanie a tvarovanie materiálu) možno docieliť profesionálnejšie výsledky.
Nadovšetko ma oslovila skutočnosť, že svoje „poklady“ balíš do vlastnoručne vyrobených krabičiek.
Bola to nutnosť pri posielaní šperkov poštou. Polymér je pevný, ale nemá rád nárazy a neopatrné zaobchádzanie. Predsa len je to ručná práca, ktorá si zaslúži patričnú úctu. Prvú krabičku som dostala od kamarátky, ktorá mi v nej poslala náušničky z Bratislavy. Keďže mám rada origami a veľmi sa mi páčila, rozhodla som sa, že sa niečo takéto naučím aj ja. Internet je v dnešnej dobe dobrým zdrojom kreatívnych nápadov, takže bolo ľahké nájsť návod. Najprv som ich robievala sama, neskôr mi začala pomáhať sestra a priateľ. Dnes ich robí moja babka. Je v tom naozaj preborník :)
Čo nám prezradíš o malom, veľkom úspechu Tvojej tvorby – post vo francúzskom žurnále o polymérovej hmote a tvorcoch Perole de pate?
Ani neviem ako sa to stalo. Mám stránku na Facebooku, kde prezentujem svoju tvorbu. Jedného dňa sa mi tam objavilo neznáme meno zo zahraničia a o pár dní aj odkaz na tento žurnál, kde si ma vybrali ako „umelca“ dňa. Keďže som nikdy umenie neštudovala, bolo a stále to je pre mňa zázrak. Komentáre „okoloidúcich“ boli nesmierne milé a povzbudzujúce.
Vianočné pošteklenie pre najbližších. Odhalíme skôr než Tvoji najbližší, čo asi môžu očakávať od „Ježiška“ u Vás doma z Tvojej originálnej tvorby?
Toto ešte netuším ani ja. Pár darčekov je už prichystaných a možnože medzi nimi bude aj niečo z mojej tvorby. Najtvrdším orieškom sú stále brat s ocinom, tí sa akosi nechcú naučiť nosiť náušnice (úsmev). Takže tento rok asi z dielničky nič nedostanú...
Nedokážem slovom opísať ako ma teší, že v našej obci Gemerská Poloma máme toľko šikovných ľudí, ktorí svoje vlohy a nadanie dokážu pretvoriť v skutočné skvosty. Prajem Zuzke a všetkým, ktorí neodmietli moje pozvanie so slovom v rubrike „všimli sme si“, krásne a zdravé sviatky, nech sa im aj naďalej darí a duša tvorivá v ich vnútri nech pretrváva.
Zhovárala sa D. Červenáková
{jcomments on}
































Drobné, väčšie, pestrejšie..., kto aké potrebuje, po akých mu srdce piští, ale vždy ukážkové a jedinečne originálne drobnôstky, ktoré za každých okolností potešia a spestria každodenné, či spoločenské oblečenie, ba dokonca ho zvýraznia. Takto by sme mohli prezentovať šperky vlastnej výroby od Zuzky Liptákovej z Gemerskej Polomy. Ako sama píše: „Vitajte v mojom malom farebnom viac, či menej kvietočkavom svete.“
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).