Na stránke internetu sa o Tebe dozvieme, že si si zamilovala polymérovú (modelovaciu) hmotu a dennodenne sa s ňou hráš, ak nie, tak ju máš aspoň na očiach, veď čo ak príde teta Múza. Tak kedy prišla prvýkrát?
Dlho som sledovala hand-made stránky, kde sa prezentuje mnoho ľudí so svojou ručnou prácou a natrafila som aj na umelcov, ktorí pracujú práve s polymérom. Bolo to v roku 2010.
Vtedy som skončila vysokú školu, odbor biológia. Čiže niečo úplne odlišné, ale človek mieni, Pán Boh mení:) Na Slovensku nebol polymér až tak známy a ja som sa rozhodla, že si kúpim pár kociek a vyrobím niečo na Vianoce. Vznikli anjelici a stromčeky, ktoré zdobia chladničky kamarátok, známych a jeden aj tú našu. Myslím, že nebol deň, kedy som netvorila, skúšala, sliedila na internete a študovala. Pri práci s polymérom je dôležité „dostať ho do rúk“, získať ten správny cit. Po čase prišli kvetinky a pri tých som už zostala. No aj to hodlám časom zmeniť. Najväčší úspech žnú aj dnes divé maky, ktoré boli medzi prvými. Myslím, že nebyť mojej rodiny a ich podpory, tak dnes nie som tam kde som. Sú prvými, čo hodnotia moju prácu a mojou prvou chodiacou reklamou.
Dôležitá je harmónia a vhodne zvolené farby, ktoré aj najjednoduchšie tvary premenia na jedinečné kúsky. Rôznou kombináciou môžeme vytvoriť celkom nové tvary. Ty si dar kombinovania a zladenia dostala do vienka a myslím, že ho aj vo veľkej miere využívaš, vidieť to na Tvojich prekrásnych prácach.
Farby sú mojou najväčšou vášňou. Niekedy sa inšpirujem oblečením ľudí na zastávke, inokedy fotkami v časopisoch, ale hlavne prírodou. Potom miešam a miešam, aby spolu vyzerali tak dobre ako som ich videla. Niekedy to trvá hodiny, kým nájdem správny pomer, ale robím to rada. Vo svete polyméru mi učarovala tvorba Lindly Huanani a Ronny Sarvas Weltman. Ich diela sú plné farieb v spojení s jednoduchými, či zložitejšími štruktúrami.
Začatie a ukončenie práce, nesporne veľmi dôležitý prvok v každej práci. Šperky vyzerajúce na prvý pohľad komplikovane sú často zhotovené veľmi jednoducho. Dozvieme sa viac ako sa odvíja niť prác až po finálny šperk?
Každý si stráži svoje výrobné tajomstvá, hoci nie všetko je neznáme. Existuje veľa návodov a pravidelne sa na Slovensku usporadúvajú kurzy, na ktoré by som sa časom chcela prepracovať ako vyučujúci. Hlavnými ingredienciami pri samotnej práci s polymérom sú precíznosť a čistota. V prvom kroku je dôležité ''odprašiť'' si pracovný stôl a zistiť, čo vlastne chceme robiť. Polymér dáva nespočetne veľa možností. Kocka „plastelíny“ sa môže formovať prstami, nevyhnutné sú nože, či ihla a tiež stačí zájsť do obchodu s kuchynskými potrebami alebo do šuflíčka starej mamy. Do hmoty sa dajú odtláčať štruktúry, môžeme ju maľovať, skladať, krájať a znova skladať. S použitím pár špeciálnych nástrojov zhotovených na prácu s polymérom, ako je strojček na cestoviny a extrudér (lis na spracovanie a tvarovanie materiálu) možno docieliť profesionálnejšie výsledky.
Nadovšetko ma oslovila skutočnosť, že svoje „poklady“ balíš do vlastnoručne vyrobených krabičiek.
Bola to nutnosť pri posielaní šperkov poštou. Polymér je pevný, ale nemá rád nárazy a neopatrné zaobchádzanie. Predsa len je to ručná práca, ktorá si zaslúži patričnú úctu. Prvú krabičku som dostala od kamarátky, ktorá mi v nej poslala náušničky z Bratislavy. Keďže mám rada origami a veľmi sa mi páčila, rozhodla som sa, že sa niečo takéto naučím aj ja. Internet je v dnešnej dobe dobrým zdrojom kreatívnych nápadov, takže bolo ľahké nájsť návod. Najprv som ich robievala sama, neskôr mi začala pomáhať sestra a priateľ. Dnes ich robí moja babka. Je v tom naozaj preborník :)
Čo nám prezradíš o malom, veľkom úspechu Tvojej tvorby – post vo francúzskom žurnále o polymérovej hmote a tvorcoch Perole de pate?
Ani neviem ako sa to stalo. Mám stránku na Facebooku, kde prezentujem svoju tvorbu. Jedného dňa sa mi tam objavilo neznáme meno zo zahraničia a o pár dní aj odkaz na tento žurnál, kde si ma vybrali ako „umelca“ dňa. Keďže som nikdy umenie neštudovala, bolo a stále to je pre mňa zázrak. Komentáre „okoloidúcich“ boli nesmierne milé a povzbudzujúce.
Vianočné pošteklenie pre najbližších. Odhalíme skôr než Tvoji najbližší, čo asi môžu očakávať od „Ježiška“ u Vás doma z Tvojej originálnej tvorby?
Toto ešte netuším ani ja. Pár darčekov je už prichystaných a možnože medzi nimi bude aj niečo z mojej tvorby. Najtvrdším orieškom sú stále brat s ocinom, tí sa akosi nechcú naučiť nosiť náušnice (úsmev). Takže tento rok asi z dielničky nič nedostanú...
Nedokážem slovom opísať ako ma teší, že v našej obci Gemerská Poloma máme toľko šikovných ľudí, ktorí svoje vlohy a nadanie dokážu pretvoriť v skutočné skvosty. Prajem Zuzke a všetkým, ktorí neodmietli moje pozvanie so slovom v rubrike „všimli sme si“, krásne a zdravé sviatky, nech sa im aj naďalej darí a duša tvorivá v ich vnútri nech pretrváva.
Zhovárala sa D. Červenáková
{jcomments on}

































Drobné, väčšie, pestrejšie..., kto aké potrebuje, po akých mu srdce piští, ale vždy ukážkové a jedinečne originálne drobnôstky, ktoré za každých okolností potešia a spestria každodenné, či spoločenské oblečenie, ba dokonca ho zvýraznia. Takto by sme mohli prezentovať šperky vlastnej výroby od Zuzky Liptákovej z Gemerskej Polomy. Ako sama píše: „Vitajte v mojom malom farebnom viac, či menej kvietočkavom svete.“
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a