Tvrdú prácu pri chove hospodárskych zvierat im však veľmi sťažujú návštevy dvoch trojročných medveďov. Podľa záberov z fotopasce a rozprávania niektorých svedkov ide pravdepodobne o bratov. Tento rok sa od matky osamostatnili a začali napádať v tejto lokalite hospodárske zvieratá. Podľa dostupných informácií vlani zabili jedného koňa, dvanásť oviec a jedno jahňa.
Poslednú ovcu strhli za rána okolo ôsmej hodiny napriek tomu, že bola v elektrickom oplôtku, ktorý podliezli. Jednoznačne to videl majiteľ susednej stodoly ďalekohľadom. Po pár minútach z nej ostala len koža. Pritom len pár dní predtým usmrtili tomu istému majiteľovi štyri ovce. Majiteľ sa rozhodol zvyšné ovce uzavrieť do maštale. Podľa mojich skúsenosti medveďom uzavretie oviec nie je prekážkou na rozbitie dverí na maštali.
Keďže ide o opakované návštevy, je to pre nich jasný návyk na ľahko získanú potravu, ktorého sa tak ľahko nezbavia. Keď sú dvaja a spolupracujú, nemusia sa báť ani dominantného samca. Teraz majú približne po 70 kilogramov, ale čo bude o pár rokov, keď budú mať po 150 kilogramov?! Ak nebudú nachádzať potravu pri stodolách, ďalej od obce, myslím, že im nebude vadiť ani návšteva intravilánu obce, kde ľudia tiež chovajú hospodárske zvieratá v priľahlých záhradách.
Náhrada škody určite nevyváži ťažkú prácu s hospodárskymi zvieratami a ich hospodársku hodnotu pre ľudí, ktorých živí po celý rok. Ak sa tieto medvede za potravou neboja prísť aj počas dňa, tak sa stretom nevyhnú ani obyvatelia obce. Zaujíma ma, čo im poradí v zahraničí vyškolený zásahový tím. A ako im pomôže. Len aby potom nebolo už neskoro.
Ing. Marek Nosko
(Zdroj: Lesmedium.sk, 22. október 2021)


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a