Obec Krásnohorské Podhradie (ako oprávnený žiadateľ), vypracovala žiadosť na Úrad vlády a jeho splnomocnenca pána Dušana Galisa. Vďaka účinnému lobbingu sa zámer pretavil do reality ešte v predvianočnom čase.
Obec veľmi prezieravo a štedro zareagovala na väčší variant ihriska s umelým trávnikom rozmerov 40 x
Rozhodnutie o umiestnení plochy padlo po jednaniach komisie výstaby a školstva ešte koncom roka 2009. Prioritu dostal areál základnej školy, vzhľadom na jestvujúce kapacity i možnosti. Zavážilo čo najefektívnejšie využitie športového stánku počas celého dňa, ako aj rad ďalších argumentov riaditeľa školy v prospech ihriska. Nezanedbateľná je aj otázka ochrany objektu pred možným poškodením. Prísľub obce na vybudovanie vonkajšieho kamerového systému, ktorý bude neustále monitorovať dianie, nielen na ihrisku, ale aj takmer v celom areáli školy, prevádzkový poriadok ihriska a prítomnosť správcu ihriska dávajú predpoklady k tomu, aby športuchtiví obyvatelia obce mohli dlhodobo využívať tento dar.
Viacúčelové ihrisko ponúkne priestor na rôzne kolektívne športy. Bude prispôsobené malému futbalu, basketbalu, volejbalu, nohejbalu i tenisu. Súčasťou ihriska je aj osvetlenie, ktoré umožní športové aktivity mládeže (i tých skôr narodených) aj vo večerných hodinách.
Potešil aj zámer poslancov obce prispieť k rekonštrukcii sociálnych priestorov telocvične, ktoré sú už v značne opotrebovanom stave a nezodpovedajú dnešnému hygienickému štandardu. Menším podielom prispeje aj ZŠ zo svojho rozpočtu na zveľadení majetku školy.
Nepochybne priestory školy sa obohatia o nové, funkčné a estetické prvky a zostane iba na nás, ako budeme schopní i ochotní využívať tieto danosti. Rovnako od nás záleží, ako budeme udržiavať a chrániť tento komplex v prevádzkyschopnom stave. ŠPORTU ZDAR!
19. máj 2010
Mgr. Ladislav Mikula,
riaditeľ ZŠ Krásnohorské Podhradie
FOTOGALÉRIA:
{gallery}obsah/podhradie{/gallery}
{jcomments on}

































Šport a aktívny pohyb patria k výbave moderného človeka. Prilákať mladých k účelnému využitiu voľného času, kompenzovať pasívne hodiny strávené pri počítačoch i multimédiách je čoraz ťažšie a náročnejšie. Tobôž vtedy, ak na to nemá adekvátne možnosti a športovo-materiálne zázemie. Je len potešiteľné, že sa aj v našej obci Krásnohorské Podhradie v tomto smere veci posúvajú vpred. Viacúčelové ihrisko, ktoré je tesne pred dokončením, je toho reálnym svedkom.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a