Gašparovič iniciatívny návrh, aby do finančnej zbierky na rekonštrukciu hradu prispeli aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Prezident Ivan Gašparovič totiž nepodpísal zákon z 21. decembra 2011, ktorým sa mení dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Národná rada Slovenskej republiky neakceptovala pripomienku prezidenta Slovenskej republiky a zákon prijala v pôvodnom znení. Podľa tohto zákona poslancovi Národnej rady SR patrí plat začínajúc dňom zvolenia za Národnej rady SR a nie až dňom zloženia poslaneckého sľubu. Prezident SR preto navrhuje, aby sa poslanci zriekli tejto časti svojho poslaneckého platu a on sám už do finančnej zbierky na opravu krásnohorského hradu prispel. Strecha nášho najkrajšieho stredovekého hradu zo 14. storočia zhorela v sobotu 10. marca 2012 v dôsledku manipulácie s otvoreným ohňom maloletými chlapcami z Krásnohorského Podhradia. Pri požiari zhoreli všetky strechy vrátane interiéru horného gotického hradu.
(Zdroj: Tlačové oddelenie Kancelárie prezidenta SR)
{gallery}kultura/hrad/prezident{/gallery}
{jcomments on}

































V rámci pracovného výjazdu v Košickom samosprávnom kraji navštívil prezident Ivan Gašparovič dňa 21. marca 2012 aj obec Krásnohorské Podhradie. Na obecnom úrade sa stretol so starostom obce Petrom Bollom, funkcionármi obvodného úradu z Rožňavy a rokoval aj s krízovým štábom, ktorý ho informoval o postupe záchranných a rekonštrukčných prác na hrade Krásna Hôrka, ktorého strechu zničil požiar. Prezident si potom osobne pozrel škody, ktoré požiar na hrade napáchal. Hlavu štátu sprevádzal generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Rastislav Púdelka a riaditeľka Slovenského národného múzea v Betliari Eva Lazárová. Vzhľadom na veľkosť a rozsah škôd na kultúrnej pamiatke Slovenskej republiky vyslovil prezident Ivan
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a