"Obecný majáles pripravuje každoročne Školská, kultúrna komisia pri OcÚ Krásnohorské Podhradie. Zapájajú sa do neho rôzne organizácie i združenia. Od obce dostávajú zhruba každý 80 eur, z nich nakupujú materiál do guláša, ktorý pripravujú miestni dôchodcovia, hasiči, poľovníci, futbalisti, vzpierači, motokrosári, Csemadok, združenie Ponte, ako aj združenia v rómskej osade a ochutnávka na rôzny spôsob môže začať ... O kultúrny program sa tradične postarajú materská škola a hlavne ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským.
Chceli sme tohoročné oslavy ladiť v štýle retro, žiaľ nie všetky naše zámery vyšli podľa našich predstáv. O ozvučenie a dobrú zábavu sa postarala skupina Roads. Vcelku to bola veľmi vydarená akcia, kde sa stretli rodiny a známi a mali si čo povedať."
2. máj 2010
{gallery}kultura/majales{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 03 máj 2010 08:45
Pre niekoho začal máj ako mesiac lásky, pre iných obdobie školských majálesov
Napísal(a) MG + L. Mikula
Nástupom mesiaca mája nám skôr narodeným prichádzajú z roka na rok na myseľ slová básne Karla Hynka Máchu: „Byl pozdní večer – první máj – / večerní máj – byl lásky čas. / Hrdliččin zval ku lásce hlas, / kde borový zaváněl háj. / O lásce šeptal tichý mech; / květoucí strom lhal lásky žel, / svou lásku slavík růži pěl, / růžinu jevil vonný vzdech. / Jezero hladké v křovích stinných / zvučelo temně tajný bol, / břeh je objímal kol a kol; / a slunce jasná světů jiných / bloudila blankytnými pásky, / planoucí tam co slzy lásky. Našim mladším súčasníkom sa týmto mesiacom začína rovnako podobné pekné obdobie – Majálesy. Prvým takýmto z tohtoročných podujatí na hornom Gemeri bol 1. mája 2010 v Krásnohorskom Podhradí. Že stál za to, svedčí aj týchto niekoľko fotografií, ktoré pre Maj Gemer vyhotovili na miestnej ZŠ. K nim riaditeľ Základnej školy Mgr. Ladislav Mikula doplnil nasledovný text:
Zverejnené v
Krásnohorské Podhradie


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a