ak by bol hrad do jesene pod strechou,“ verí R. Púdelka.
Krízový štáb na obecnom úrade rozhodoval o ďalšom osude pamiatky, ktorú teraz môžu ohroziť dážď či sneh. „Hrad bude treba prekryť plachtou, zatiaľ to však nie je možné.
Čakáme na súhlas hasičov, pretože stále tlejú trámy a mohlo by prísť k opätovnému vznieteniu,“ konštatoval starosta Krásnohorského Podhradia Peter Bollo, ktorý sa na hrade aj ženil. „Ako keby mi zhorel kúsok srdca, je to strašný pocit. A nielen pre mňa, ale všetkých obyvateľov obce,“ dodal starosta. Polícia prípad vyšetruje ako zločin všeobecného ohrozenia. Chlapci boli na výsluchu ešte aj v nedeľu, po návrate sa ukryli spolu s rodinami doma a o incidente nechcú rozprávať. Aj keby sa preukázala ich vina, pre nízky vek nebudú môcť byť stíhaní.
Hrad ešte stále tlie
Rožňavskí hasiči boli v plnom nasadení celú noc z nedele na dnes na Hrade Krásna Hôrka, ktorý zachvátil v sobotu veľký požiar, pri ktorom zhoreli všetky strechy a vyhorel aj rekonštruovaný gotický palác. „V nedeľu večer silný vietor znova rozdúchal tlejúce trámy zamurované v obvodových hradbách a hradných múroch. Zasahovalo 15 hasičov, okrem našich aj kolegovia z Moldavy a Košíc, ako aj dobrovoľníci. Práve teraz odišla na hrad nová zmena. Ešte stále to tam tlie, no už aspoň prestal fúkať vietor a nerozfúkava iskry,“ informoval dnes ráno pred siedmou dôstojník operačného strediska rožňavských hasičov Attila Dudáš.
Hrad už raz vyhorel

Národná kultúrna pamiatka leží nad obcou Krásnohorské Podhradie zhruba 8 kilometrov od Rožňavy. Pôvodne gotický hrad zo začiatku 14. storočia bol do roku 1812 obývaný. V roku 1817 však pri požiari vyhorelo historické jadro. Základom expozície je pôvodné bytové zariadenie, zaujímavé sú aj interiér hradnej kuchyne a zbierka zbraní a výzbroje zo 16. a 17. storočia. V kaplnke je vystavená vyše 300-ročná múmia Žofie Serédyovej. Od roku 1906 je hrad otvorený pre verejnosť. Len minulý rok sprístupnili 13. komnatu zo 14. až 16. storočia, zrekonštruovanú za 100-tisíc €.
(Zdroj: vas.cas.sk)

































Dielo skazy si do Krásnohorského Podhradia na hrad Krásna Hôrka, ktorý zachvátil v sobotu 10.3.2012 obrovský požiar, v nedeľu 11.3.2012 prišiel pozrieť riaditeľ Slovenského národného múzea Rastislav Púdelka. „Škody na streche a gotickom paláci sú obrovské a ťažko vyčísliteľné. Okamžite začneme s inventarizáciou zbierok, ktoré z hradu prevezieme do iných zariadení,“ uviedol riaditeľ. Mrzí ho, že pri požiari sa zničili tri bronzové zvony, z ktorých ostali len srdcia a poškodených je aj niekoľko historických zbraní. Vyše 300-ročná múmia Žofie Serédyovej ohrozená nebola, no pre sťahovanie ju na istý čas ľudia neuvidia. „Oslovili sme už poisťovňu, bol by som rád,
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a