V čase výstavby reflektovala na potreby rozvíjajúceho sa baníctva i železiarstva a na potrebu prepraviť vyťažený materiál do veľkých železiarní na Horehroní. Dnes umožňuje návštevníkom regiónu obdivovať nádhernú prírodu Národného parku Muránska planina a ponúka výhľady z dvoch viaduktov, či prechod 786 metrov dlhým tunelom počas zážitkovej jazdy Zbojníckym expresom.
Keďže má jazda vláčikom aj svojich detských fanúšikov, myslelo sa pri realizácii aj na nich. Popri videu vznikol v múzeu nový hravý prvok, veľké skladacie kocky, ktoré po správnom poskladaní vytvoria jeden zo šiestich motívov spájajúcich sa s traťou. Deti sa tak hravou formou oboznámia so zaujímavosťami ozubnicovej železnice.
Tieto novinky si ako prví mohli pozrieť pozvaní hostia a pasažieri Zbojníckeho expresu, ktorý zastavil priamo pred vchodom múzea v stanici Tisovec. Zážitkový vlak Zbojnícky expres vo vybrané termíny premáva na trase Rimavská Sobota – Zbojská a jeho 150 pasažierov si tak spestrilo prestávku prehliadkou noviniek, ktoré budú odteraz slúžiť nielen návštevníkom zážitkových vlakov.
„Historické zážitkové vlaky sú v Banskobystrickom kraji jedným z najobľúbenejších turistických produktov. Ich cieľom je zaviezť návštevníkov aj do odľahlejších regiónov kraja. Veľmi sa teším tomuto projektu, pretože je pre mňa dôkazom, že kolegovia v regiónoch uvažujú systematicky a pracujú na zatraktívnení ponuky na miestach, kam historické vlaky privezú pasažierov.
Zároveň je ozubnicová dráha v tomto regióne jedinou fungujúcou v Európe, preto si určite zaslúži takúto pozornosť,“ uviedol Ondrej Lunter, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Realizácia filmového dokumentu bola realizovaná Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER a finančne podporená Rozvojovou agentúrou Banskobystrického kraja. „Tvorbe filmu predchádzal výskum dostupných materiálov, predovšetkým historických fotografií. Z celkového počtu 300 fotografií viažucich sa k Zubačke sa do filmu dostalo približne 70 najpútavejších a najvzácnejších, a 10 z nich bolo navyše „rozpohybovaných“ vďaka novým technológiám. Spolu so skvelým sprievodným slovom bol vytvorený film, ktorý návštevníka doslova pohltí,“ povedal počas premiéry výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Vďaka patrí aj aktivitám mesta Tisovec, predstaviteľom občianskeho združenia Zubačka, ktoré prevádzkuje malé železničné múzeum na stanici v Tisovci a ktorému zároveň vďačíme za to, že po trati do minulého roka premávala parná zubačka – tá je od tohto roka v procese generálnej opravy.
„Mesto Tisovec má záujem podporovať aj v budúcnosti rozvoj cestovného ruchu v meste. Aj spolupráca našich obcí v mikroregióne Muránska planina je zameraná na budovanie cestovného ruchu. Každý nový produkt, ktorý pomôže zviditeľniť náš región je vítaný a určite film, ktorý má dnes premiéru tu v múzeu tisovskej Zubačky, bude pre návštevníkov poučením z histórie a hlavne pre mladú generáciu obohatením o nové vedomosti. Tisovskú Zubačku ako občianske združenie sme zakladali v roku 2004 a odvtedy sa v nej vystriedalo množstvo aktívnych dobrovoľníkov, bez ktorých by sa ani dnešný deň nemohol konať. Veľké poďakovanie teda členom OZ Zubačka, OOCR Gemer a BBSK, že dobrá vec sa podarila,“ vyhlásila Irena Milecová, primátorka mesta Tisovec.
Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER a Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o.
Ing. Lucia Vargová,
destinačná koordinátorka
OOCR Región Gemer

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-