V čase výstavby reflektovala na potreby rozvíjajúceho sa baníctva i železiarstva a na potrebu prepraviť vyťažený materiál do veľkých železiarní na Horehroní. Dnes umožňuje návštevníkom regiónu obdivovať nádhernú prírodu Národného parku Muránska planina a ponúka výhľady z dvoch viaduktov, či prechod 786 metrov dlhým tunelom počas zážitkovej jazdy Zbojníckym expresom.
Keďže má jazda vláčikom aj svojich detských fanúšikov, myslelo sa pri realizácii aj na nich. Popri videu vznikol v múzeu nový hravý prvok, veľké skladacie kocky, ktoré po správnom poskladaní vytvoria jeden zo šiestich motívov spájajúcich sa s traťou. Deti sa tak hravou formou oboznámia so zaujímavosťami ozubnicovej železnice.
Tieto novinky si ako prví mohli pozrieť pozvaní hostia a pasažieri Zbojníckeho expresu, ktorý zastavil priamo pred vchodom múzea v stanici Tisovec. Zážitkový vlak Zbojnícky expres vo vybrané termíny premáva na trase Rimavská Sobota – Zbojská a jeho 150 pasažierov si tak spestrilo prestávku prehliadkou noviniek, ktoré budú odteraz slúžiť nielen návštevníkom zážitkových vlakov.
„Historické zážitkové vlaky sú v Banskobystrickom kraji jedným z najobľúbenejších turistických produktov. Ich cieľom je zaviezť návštevníkov aj do odľahlejších regiónov kraja. Veľmi sa teším tomuto projektu, pretože je pre mňa dôkazom, že kolegovia v regiónoch uvažujú systematicky a pracujú na zatraktívnení ponuky na miestach, kam historické vlaky privezú pasažierov.
Zároveň je ozubnicová dráha v tomto regióne jedinou fungujúcou v Európe, preto si určite zaslúži takúto pozornosť,“ uviedol Ondrej Lunter, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Realizácia filmového dokumentu bola realizovaná Oblastnou organizáciou cestovného ruchu GEMER a finančne podporená Rozvojovou agentúrou Banskobystrického kraja. „Tvorbe filmu predchádzal výskum dostupných materiálov, predovšetkým historických fotografií. Z celkového počtu 300 fotografií viažucich sa k Zubačke sa do filmu dostalo približne 70 najpútavejších a najvzácnejších, a 10 z nich bolo navyše „rozpohybovaných“ vďaka novým technológiám. Spolu so skvelým sprievodným slovom bol vytvorený film, ktorý návštevníka doslova pohltí,“ povedal počas premiéry výkonný riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
Vďaka patrí aj aktivitám mesta Tisovec, predstaviteľom občianskeho združenia Zubačka, ktoré prevádzkuje malé železničné múzeum na stanici v Tisovci a ktorému zároveň vďačíme za to, že po trati do minulého roka premávala parná zubačka – tá je od tohto roka v procese generálnej opravy.
„Mesto Tisovec má záujem podporovať aj v budúcnosti rozvoj cestovného ruchu v meste. Aj spolupráca našich obcí v mikroregióne Muránska planina je zameraná na budovanie cestovného ruchu. Každý nový produkt, ktorý pomôže zviditeľniť náš región je vítaný a určite film, ktorý má dnes premiéru tu v múzeu tisovskej Zubačky, bude pre návštevníkov poučením z histórie a hlavne pre mladú generáciu obohatením o nové vedomosti. Tisovskú Zubačku ako občianske združenie sme zakladali v roku 2004 a odvtedy sa v nej vystriedalo množstvo aktívnych dobrovoľníkov, bez ktorých by sa ani dnešný deň nemohol konať. Veľké poďakovanie teda členom OZ Zubačka, OOCR Gemer a BBSK, že dobrá vec sa podarila,“ vyhlásila Irena Milecová, primátorka mesta Tisovec.
Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER a Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o.
Ing. Lucia Vargová,
destinačná koordinátorka
OOCR Región Gemer


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a