Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera z Tisovca bol založený v roku 1877. Spevokol počas svojho pôsobenia rodné mesto preslávil na domácich i zahraničných podujatiach, prevzal mnoho ocenení a vyznamenaní. V súčasnosti Mužský spevokol Dr. Samuela Daxnera diriguje už v poradí desiaty dirigent a je ním Gabriela Rufusová.
Prehliadka pokračovala vystúpením Cirkevného spevokolu Nádej z Revúcej, ktorý už vyše 15 rokov odborne vedie a diriguje Jaroslav Petr. Spevokol sa zúčastňuje všetkých zborových slávností počas sviatkov a pravidelných stretnutí cirkevných spevokolov.
Ďalším účinkujúcim bol Detský spevácky zbor Nádej, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote. Zbor diriguje od roku 1995 Jana Dobrocká. Pravidelne spolupracuje so zborom predškolákov Slniečko ako aj s mestským zborom Bona fide.
Spevácky zbor mesta Rimavská Sobota Bona fide spieva pre Rimavskú Sobotu, Tisovec, Slovensko i zahraničie už 43 rokov. V júli 2014 si splnil ďalší sen – pre slovenské, francúzske, ale aj publikum z rôznych kútov sveta spieval na koncerte v Chráme St. Madeleine.
O vzájomnej spolupráci zborov v regióne presvedčilo spoločné vystúpenie Speváckeho zboru Bona fide z Rimavskej Soboty a Speváckeho zboru Quirin z Revúcej.
Prehliadka pokračovala vystúpením Speváckeho zboru Quirin z Revúcej, ktorý bol založený v októbri 2006 a združuje predovšetkým učiteľov, bývalých absolventov a priateľov základnej umeleckej školy. Zbor má v súčasnosti 30 členov a vedie ho Jaroslav Petr.
Hosťom piatkového večera bol Dievčenský spevácky zbor Cambiar La Música z Pohronskej Polhory, ktorý vznikol v roku 2009. Členkami speváckeho zboru sú dievčatá základných, stredných a vysokých škôl, ktorých záľubou je spev a takisto záujem o jeho šírenie ľuďom rôznych skupín a generácií.
Pri zažatých sviečkach, za prítomnosti všetkých speváckych zborov, odznela skladba Tichá noc, svätá noc a tak ukončila toto podujatie, ktoré opäť ukázalo krásu a vzácnosť zborového spevu.
Za vystúpenie poďakovali všetkým účastníkom prehliadky primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková a spoločne odovzdali dirigentom ďakovné listy a darčeky.
Po spoločnom posedení, so želaním príjemných vianočných sviatkov, plných porozumenia, lásky a spokojnosti sa speváci rozišli so želaním stretnúť sa na XXXV. ročníku regionálnej prehliadky speváckych zborov Daxnerov Tisovec 2015.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko
v Rimavskej Sobote
[cincopa AgDA8K8NEfOV]

































Už tridsiaty štvrtýkrát sa 12. decembra 2014 v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Tisovci uskutočnila regionálna prehliadka speváckych zborov dospelých, pod názvom Daxnerov Tisovec.
Úvod prehliadky patril „domácim“ speváckym zborom – Detskému speváckemu zboru Hviezdičky, ktorý pracuje pri Základnej umeleckej škole v Tisovci od septembra 2014. Členmi sú deti z MŠ z Tisovca a z Rimavskej Píly. Zbor diriguje Ľubica Sabová.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a