K prítomným sa najprv prihovoril primátor Tisovca Ing. Peter Mináč. Privítal prítomného zástupcu tajomníka ambasády Ruskej federácie na Slovensku pána A. Kulbidu, prítomných predstaviteľov politického, spoločenského a kultúrneho života Gemera, funkcionárov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ako aj všetkých prítomných. Vo svojom príhovore vyjadril radosť, že sa práve v Tisovci podarilo zorganizovať takéto spoločenské podujatie. K prítomným sa prihovoril aj predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar, ktorý spomenul nielen historický význam Slovenského národného povstania v dejinách Slovenska, ale vyzdvihol aj odhodlaný boj obyvateľstva Gemera proti nacistickým okupantom. S krátkym príhovorom vystúpil aj diplomatický zástupca Ruskej federácie.
V rámci pietneho aktu boli odovzdané vysoké štátne vyznamenania odbojárom a zaslúžilým členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov: Pavlovi Hruškovi Medailu M. R. Štefánika 1. stupňa a PaedDr.,Mgr. Milanovi Sajenkovi Pamätnú medailu kpt. Jána Nálepku – Repkina za dlhoročnú prácu s mládežou v prospech Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Pavol Hruška a PaedDr. Milan Sajenko ocenenia prijali z rúk predsedu Oblastného výboru v Rožňave a podpredsedu Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Norberta Lacka. Pietny akt zakončil zborový spev hymnickej piesne.
V areáli pred Základnou školou Dr. Vladimíra Clementisa vystúpila potom dychová hudba GEMERČANKA z Revúcej a dychová hudba HRADOVANKA z Tisovca. Kultúrny program o 12.30 otvorili svojím príhovorom a pozdravom hostí predseda Oblastného výboru (Rožňava) a podpredseda Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Norbert Lacko a primátor Mesta Hnúšťa a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Mgr. Michal Bagačka. V rámci kultúrneho programu, ktorý nasledoval, potom vystúpili súbory: Fujaristi z Tisovca a Rožňavy, Folklórny súbor DUBINA z Rožňavy, Spevácka skupina z Vyšnej Slanej, Spevácky súbor LEVENDA z Muráňa, Spevácky súbor POĽAN z Muránskej Dlhej Lúky, Folklórny súbor z Tisovca a Folklórny súbor RIMAVAN z Rimavskej Soboty. Sprievodnými akciami boli jarmok ľudových remesiel a rôzne atrakcie pre deti.
Chcel by som týmto poďakovať predstaviteľom Mesta Tisovca a všetkých jeho kultúrnych inštitúcií, ako aj predstaviteľom oblastných výborov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote a Rožňave za ich obetavé úsilie pri realizácii tohto spoločenského podujatia - a poďakovať za účasť prítomnému zástupcovi Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike, predstaviteľom politického, kultúrneho a spoločenského života z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava, ako aj všetkým, ktorí sa prišli pokloniť pamiatke tých, ktorí pred 69 rokmi bojovali za našu slobodu.
Text a foto: Bc. Petr Mikulecký



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a