z Gemerskej Panice, Jozef ZIBLER, Róbert LENKEY z Lenky, Róbert GÁL z Rimavskej Soboty, Pavel GALO z Držkoviec, Tomáš TÓTH z Hajnáčky, Ladislav TÓTH z Bátky, Štefan KOROS a Noemi KOROSIOVÁ z Plešivca.
Pred 10 rokmi po prvý raz si organizátori tejto akcie chceli pripomenúť tento sviatok na počesť boja žien za svoje sociálne práva. Organizátori touto akciou chceli pripomenúť, že MDŽ nebol sviatok vymyslený komunistami.
Tento sviatok vyhlásil Medzinárodný kongres žien v Kodani v roku 1910 za sviatok pripomínajúci si boj žien 8. marca 1848, kedy demonštrovali textilné robotníčky v USA /v New Yorku/ za skrátenie pracovnej doby z 12 na 8 hodín denne, zákaz práce v textilných továrňach mladším deťom ako 12 rokov,... Demonštrácie boli rozohnané streľbou polície a organizátorky protestov zatknuté a odsúdené.
Vzhľadom k tomu, že Medzinárodný deň žien boja za sociálne a volebné práva sa organizoval v každej krajine rôzne, Kongres v roku 1920 určil za Medzinárodný deň žien práve 8. marec ako spomienku na 8 marec 1848 v New Yorku a demonštráciu Ruských žien v Petrohrade dňa 8. marca 1917.
O tom, že boj žien za rovnoprávne postavenie v spoločnosti s mužmi je aktuálny aj dnes svedčia, aj údaje o odmeňovaní žien v rovnakých profesiách. (Viď denník Plus jeden deň, strana 2, zo dňa 9. marca 2015.)
Jedným z hlavných požiadaviek žien bola požiadavka volebného práva. Ako prvá krajina priznal ženám Volebné právo ženám Nový Zéland už v roku 1893. Kým v údajne najdemokratickejšej krajine sveta toto právo ženám priznali len v roku 1920, Taliansko 1945, Čína 1949, Švajčiarsko až v roku 1971 a Jordánsko dokonca v roku 1982, a v mnohých krajinách toto právo nemajú dodnes.
Organizátori uvedenej akcie aj touto cestou ďakujú všetkým darcom krvi a tým, ktorí prispeli k úspechu tejto akcie.
JUDr. Jozef Pupala

































V Mestskom kultúrnom stredisku v meste Tornala sa uskutočnil dňa 9. marca 2015 v čase od 08.00 do 11.00 hodiny už po desiaty raz odber krvi pod logom „KVAPKA KRVI K MDŽ“. 


Július FOLIN z Včeliniec, Marek ENGLER z Čížu, Róbert TANKO z Novej Bašty, Július DOBOS
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a