amfora. Amfora je opatrená dvomi uchami a je zdobená rytým a plastickým ornamentom, ktorý možno interpretovať ako pokus o vytvorenie antropomorfnej výzdoby. Takáto výzdoba je na amforách pilinskej kultúry nezvyčajná a jedinečná. Amfora slúžila v hrobe ako popolnica (nádoba pre uloženie kremačných zvyškov) a je.
Môžeme sa len domnievať, čo výzdoba amfory znázorňuje. Jednou z možností je, že antropomorfná výzdoba znázorňuje nebožtíka, ktorého popol bol uložený v urne. Ako to bolo v skutočnosti, sa už pravdepodobne nedozvieme.
Amfora bola súčasťou materiálneho sveta ľudu pilinskej kultúry, ktorý žil na území Gemera – Malohontu, v období mladšej doby bronzovej (1500 – 1100 rokov pred Kr.). Samotná amfora pochádza z obdobia 1400 – 1300 rokov pred Kristom.
Pohrebný rítus pilinskej kultúry bol výlučne žiarový. Samotný obrad spopolnenia pozostával zo stavby pohrebnej hranice, z uloženia nebožtíka na hranicu, samotného spopolnenia a následného pozbierania a uloženia prepálených kostí a žiarom deformovaných šperkov a ozdôb, ktoré mal mŕtvy počas obradu na sebe, do urny.
Všetky tieto súčasti kremačného obradu boli určite mimoriadne, ale dnes ich už žiaľ nedokážeme rekonštruovať.
Je zaujímavé, že ľud pilinskej kultúry disponoval základnými anatomickými znalosťami, ktoré sa prejavovali tak, že zvyšky kostry boli do urny uložené anatomicky, to znamená, že pri ústí urny boli uložené kosti lebky, ďalej boli uložené kosti trupu a pri dne urny boli uložené kosti dolných končatín.
Alexander Botoš,
archeológ GMM
{gallery}kultura/muzeum/gmm/pm{/gallery}
{jcomments on}
streda, 23 február 2011 11:38
Ojedinelá amfora s antropomorfnou výzdobou z Tornale pochádza z doby bronzovej Doporučený
Napísal(a) Alexander Botoš
Tlačová správa: Predmetom mesiaca marec v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je amfora s antropomorfnou výzdobou z Tornale. V rokoch 1966 – 1968 bolo preskúmané jedno z najväčších pohrebísk pilinskej kultúry, ktoré sa rozprestieralo v areáli bývalých textilných závodov, v mestečku Tornaľa. Na tomto mieste bolo odkrytých 226 žiarových hrobov. Odhaduje sa, že pôvodná rozloha pohrebiska bola 5 -
V jednom z preskúmaných hrobov bola objavená ojedinelá
Zverejnené v
Tornala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a