Základná škola P. J. Šafárika s vyučovacím slovenským jazykom a gymnázium vyslali na štart dokonca po dve družstvá. Súťažili trojčlenné družstvá s tromi skúšobnými výstrelmi a dvakrát po päť súťažných výstrelov.
Zo 7 štartujúcich družstiev zvíťazilo prvé družstvo Gymnázia v Tornali so ziskom 239 bodov z 300 možných. Na druhom mieste sa umiestnilo družstvo z reedukačného centra so ziskom 234 bodov na na 3 mieste družstvo ZŠ s vyučovacím maďarským jazykom.
Súťaž jednotlivcov vyhral študent vížaného družstva z gymnázia Kusza Otto so ziskom 91 bodov zo 100, druhý skončil Tamáš Michal a Savasi Lukáš z družstva Reedukačného centra Tornaľa s nástrelom zhodných 83 bodov. O poradí rozhodli súťažiaci v rozstrele.
Pred vyhodnotením súťaže účastníkov pretekov a hostí oboznámil o životopise maršála ZSSR R. J. Malinovského predseda HdoKo ObV SZPB v Rim. Sobote JUDr. Jozef Pupala. Okrem vecných hodnotných cien, ktoré venovala primátorka mesta Tornala Mgr. Anna Szegedy a ZO SZPB Tornaľa, každý štartujúci obdržal od redakcie BOJOVNÍKA ročenku 2015 a 2016, v ktorých si o sebe môžu prečítať súťažiaci z minulých dvoch ročníkov.
Víťaznému družstvu bol putovný pohár odovzdaný počas kladenia vencov k pomníku osloboditeľov mesta Tornaľa, vojakom Červenej armády počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 71. výročia oslobodenia mesta Tornaľa, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.12.2015 za účasti zástupcov Ruského veľvyslanectva v Slovenskej republike pod vedením Miachajla MACHEKINA.
Účastníkov pretekov prišiel pozdraviť osobne ešte žijúci účastník protifašistického odboja pán Artúr Szobonyia, ktorý sa zúčastnil aj odovzdávania putovného pohára pred pamätným reliefom maršála Malinovského na budove na Letnej ulici, kde mal ako veliteľ 2. UKF štáb v dobe od 20.12.1944 do 15.1.1945.
Za kvalitnú prípravu, priebeh a občerstvenie pre účastníkov preteku patrí poďakovanie hlavným usporiadateľom Mgr. Jozefovi Hrubejovi, Alexandrovi Bockovi a Štefanovi Puškášovi.
JUDr. Jozef Pupala

































Dňa 17.12.2015 v telocvični Reedukačného centra v Tornali sa uskutočnil už tradičný v poradí VII. ročník memoriálu maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského v streleckej súťaži zo vzduchovky.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a