V malej zasadačke MsKS na Hlavnom námestí sa darci krvi začali zhromažďovať už pred pol ôsmou hodinou. Darcov krvi prišiel pozdraviť aj predseda ZO SZPB v Tornali PaedDr. Marian Zelina, ktorý im poďakoval, že si aj takýmto humánným počinom pripomínajú výročie oslobodenia mesta spred 71 rokmi. Pri oslobodzovaní Tornale padlo 202 vojakov Červenej armády a v jej formáciach aj 4 vojaci Rumunskej armády. Boli to takmer všetci mladí ľudia, ktorí ďaleko od svojich domov preliali svoju krv za našu slobodu. Preto je symbolické, že dnes tu tečie krv, aby zachraňovala krv v mieri k obnove zdravia, či záchrane životov pri nemociach a úrazoch a nie aby kropila zem v nezmyselných vojnách.
Preto vyslovil všetkým darcom poďakovanie za takýto spôsob úcty a spomienky na padlých vojakov za našu slobodu.
Okrem viac ako stonásobných darcov krvi Júliusa Doboša z Gemerskej Panice (145 odberov) a Jaroslava Pinzíka z Tornale (101 odber) prišli darovať krv aj piati prvodarcovia. Z necelej štyri desiatkám darcov, bola krv odobratá 30 darcom.
Darcom krvi, ktorí boli poistení v zdravotnej poisťovni Dôvera zástupkyňa poisťovne slečna Eva Szepešiová najskôr taktiež darovala krv a potom za poisťovňu odovzdala ich poistencom vytamínové balíčky.
Pred ukončením odberov prišli darcov krvi, personál NTS Banská Bystrica a organizátorov kvapky krvi, pozdraviť aj účastníci kladenia vencov k pamätníku osloboditeľov Tornale pani Mgr. Anna Szegedy, ktorá doprevázdzala delegáciu veľvyslanectva Ruskej federácii v SR, vedenú pánom Michajlom Machenkinom, ktorý vysoko ocenil organizáciu takejto humánnej akcii ako spomienku na oslobodenie mesta.
Všetci darci, ktorí prišli darovať krv, obdržali upomienkové darčeky a k občerstveni dostali chutný guľáš ako predvianočný bónus za svoj humánný počin.
Za zabezpečenie celej akcie ako aj všetkým darcom krvi patrí aj touto cestou poďakovanie.
JUDr. Jozef Pupala

































Dňa 18.12.2015 v čase od 07.30 hod. do 11.30 hodiny sa v Mestskom kultúrnom stredisku na Hlavnom námestí v Tornali pri príležitosti 71. výročia oslobodenia mesta vojakmi Červenej armády a v jej rámci aj Rumunskými vojakmi uskutočnil už X. ročník „GEMERSKEJ KVAPKY SLOBODY“.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a