výboru ZO JDS na spoločenské posedenie, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.10.2014 o 14.00 hod. v Spoločenskom klube obce. Áno, mesiac október je mesiac úcty k starším a úcta bola prejavená aj na spoločnom stretnutí našich seniorov aj s mladšou generáciou. V kultúrnom programe vystúpil ev. spevácky zbor AGAPÉ z našej farnosti, milé vystúpenie mali Lucka a Tomáško Gdovinovci. Svojím spevom a hrou na gitare nás rozveselili Nikoleta Hroncová a Mirka Tomková. Na ústnej harmonike ich do prevádzal vedúci hudobného krúžku pri našej ZO JDS Ján Gallo. Nechýbalo ani prekvapenie starostu, ktorý za obec venoval naším prítomným seniorom hrnčeky s tematikou obce Vlachovo. O dobrú náladu sa potom starala „Starovlachovská muzika“, ktorá dokázala roztancovať aj seniorky používajúce podperné paličky. Že to „Starovlachovská muzika" vie, môžu potvrdiť aj seniori v Plešivci a Rakovnici, kde na podobnom podujatí účinkovali.






Ako jeden z organizátorov vyššie spomenutého podujatia môžem pokojne konštatovať, že dôstojne sme zavŕšili „Mesiac úcty k starším“ v našej obci. Prispeli k tomu všetci účinkujúci v programe, prítomní na podujatí, výborný guláš od nášho seniora Milana Slivenského, slávnostné príhovory Mgr. Ladislava Fabiána (podpredseda OR JDS v Rožňave) a starostu obce Ing. Petra Pakesa.
Patrí sa mi úprimne poďakovať vedeniu obce, Ing. Pakesovi Petrovi a výboru ZO JDS za sponzorovanie podujatia. Milanovi Slivenskému za jeho kuchárske umenie a všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom na podujatí organizačne podieľali. Osobne by som si prial, aby takýchto mesiacov s prejavom úcty bolo viac v roku, aby dôchodcovia v našej spoločnosti neboli ako piate koleso.
Predseda ZO JDS vo Vlachove
JUDr. Ján Klobušník

































Mesiac október je pre nás starších akýmsi slávnostnejším hlavne preto, že 1. október (následne celý mesiac) je vo svete označovaný ako “Medzinárodný deň seniorov“. Ja sa domnievam, že na prejav úcty mladších k starším nestačí len jeden mesiac. Hovorí sa aj tak, že kto sa naučí už v mladom veku vážiť si šediny, nemusí sa báť, že bude v starobe nepovšimnutý. Možno je to pravda, ale skôr to platí v určitom zúženom priestore ako je rodina, malá obec s počtom obyvateľov, kde každý každého pozná a denne žije vedľa seba. Horšie je to už vo vlaku, autobuse, na verejnosti, kde sa generačná komunikácia stráca a mnohokrát vulgarizuje. Nevieme si akosi nájsť čas na seba, vľúdne slovo, úsmev pre starších. Staroba neznamená koniec životnej aktivity, môže byť a je prospešná aj pre široké okolie. Dôchodcovia aj v našej obci neraz presvedčili verejnosť, že vedia čo je to spolupatričnosť svojím aktívnym prístupom pre zviditeľnenie obce, pri riešení problémov v obci a aktívne prispievajú k jej rozvoju. Ako vďaku preto úprimne prijali pozvanie 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a