V príhovore sa uvádza:
Vážení občania, milá mládež, bratia a sestry!
Matica slovenská, verná cyrilo-metodskej tradícii, pre napredovanie ktorej vznikla, chce pripomínať národu a všetkým ľuďom dobrej vôle žijúcim na Slovensku, že dodnes „Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať, slovenskú literatúru a krásne umenie pestovať a podporovať, a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zvelebení pracovať.“
Preto je na mieste, ak si Vám dovolím pripomenúť ako predseda MO MS vo Vlachove, že v týchto dňoch si pripomíname 113. výročie narodenia národnej umelkyne Hany Meličkovej, ktorej bola na jej počesť a jej príbuzným dňa 12.7.2002 nainštalovaná na budove ZŠ vo Vlachove pamätná tabuľa. Dôvod na jej osadení bol ten, že jej rodné korene siahajú do našej obce Vlachovo, kde sa narodil 14.7.1808 je starý otec Michal Meličko. Bol pedagógom, národným buditeľom. Zomrel 1.5.1875.
Jej otec Ján Meličko sa narodil 22.12.1846 v Martine. Bol pedagóg, zbormajster. V roku 1875 v Martine viedol Slovenský spevokol. Jeho vlastná hudobná tvorba je závislá na ľudovej piesni a určená pre spoločenskú zábavu. Skladal i vlastné piesne. Ako evanjelický kantor komponoval cirkevné zbory pre Slovenský spevokol. Zomrel 7.9.1926.
Slovenská herečka, národná umelkyňa Hana Meličková
sa narodila v Martine dňa 27. januára 1900 ako jedna z desiatich detí zbormajstra Jána Meličku. Herectvo a hru na klavíri vyštudovala na konzervatóriu v Prahe. Počas niekoľko desiatok rokov umeleckého pôsobenia stvárnila takmer 300 postáv. Patrila medzi herecké osobnosti, ktoré formovali slovenské profesionálne divadlo a bola prvou slovenskou profesionálnou, odborne pripravenou herečkou. Jej herecký talent našiel uplatnenie v každom žánri. Vychovala dve dcéry, lekárku Helenu a prekladateľku Danielu. Osobne bola plachá a ostýchavá. Hana Meličková zomrela náhle, desať dní pred svojimi narodeninami a bolo to 7. januára 1978 v Bratislave.
V týchto dňoch vzdávame aj my
Vlachovčania poctu Slovenskej herečke, národnej umelkyni Hane Meličkovej. Osobnosti, ktorá sa za vyše 50 rokov svojho pôsobenia zapísala natrvalo do histórie nášho divadelného, rozhlasového, filmového i televízneho herectva. Jej osobným mottom bolo: “Herec nikdy neopúšťa svoju prácu, i keď musí odísť.“ My, obyvatelia Vlachova, nikdy na umenie národnej umelkyne Hany Meličkovej nezabudneme a pri jej 113. výročí narodenia vyjadrujeme vzájomnú spolupatričnosť aj jej starému otcovi, otcovi a rodovým koreňom rodine Meličko.
JUDr. Ján Klobušník

































Obyvatelia hornogemerskej obce Vlachovo nezabúdajú na svojich rodákov, ale aj ich nasledovníkov, ktorých korene siahajú do tejto obce a patria medzi významné osobnosti Slovenska. Pripomínajú si ich aj na svojej oficiálnej stránke obce. Aktuálne od predsedu MO Matice slovenskej vo Vlachove JUDr. Jána Klobušníka tentoraz uverejňujeme aj na našej stránke jeho príhovor k 113. výročiu narodenia národnej umelkyne Hany Meličkovej, ktorá zrovna v januári pred 35 rokmi aj 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a