utorok, 23 marec 2010 18:17
Na kamennom pódiu vo Vlachove zneli jozefovské jarné spevy
Napísal(a) Božena Miháliková
Vo Vlachove na Skavke 21. marca 2010 Občianske združenie Stromíš, obec Vlachovo a Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravili pre milovníkov gemerských pesničiek ojedinelé podujatie Jozefovské jarné spevy... Program začal prekrásnou jozefovskou pesničkou - A pred Jozefom v tot týžden … v podaní miestnej folklórnej skupiny Stromíš. Na Skavke (úchvatné prírodné priestranstvo pri obecnom úrade) všetkých návštevníkov Vlachova privítal starosta obce Mgr. Juraj Kováč. Po jeho príhovore sa spevu ujali ženy z Folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy. Aj v tejto obci, podobne ako vo Vlachove, sa týždeň pred Jozefom a v deň Jozefa spievali prekrásne pesničky. Dievky sa pri nich zabávali a hádzali si krčah, až kým ho nerozbili.
Hovoreným slovom prehliadku sprevádzala Katarína Birková a ako správna folkloristka do kytice jozefovských spevov pridala tú svoju z Rakovnice – Z ďäleka mi páchneš , kviatok premilí... V rámci podujatia predseda Občianskeho združenia Stromíš Ján Stachura odovzdal ďakovný list s udelením titulu „Čestný predseda občianskeho združenia“ pánovi Mgr. Jurajovi Kováčovi za výnimočný prínos v oblasti kultúry, významný dlhoročný podiel na rozvoji folklórneho diania vo Vlachove a osobitne za zachovávanie a prezentáciu vlachovského folklóru. Ženy zo speváckej skupiny Stromíš mu k oceneniu zaspievali aj milú žartovnú pesničku.
Záver programu patril dievčatám z Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Tie na kamenné pódium priniesli jarné zvyky, v ktorých vítali prichádzajúcu jar. Ich vystúpenie zahnalo aj prvé jarné kvapky dažďa, a tak miestna folklórna skupina Stromíš z Vlachova mohla svojim spevom ukončiť tohtoročné jozefovské jarné spevy.
<br>O tom, že Vlachovčania sú naklonení folklóru a prezentácii folklórnych tradícií svedčí aj spolupráca staršej a mladšej generácie na tomto podujatí. Pre účinkujúcich pripravili malé posedenie s pohostením a dobrou muzikou v podaní Starovlachovskej muziky. Aj členovia Miestneho odboru Matice slovenskej, Jednoty a Klubu dôchodcov vo Vlachove mali svoj podiel na tom, že z tohto podujatia odchádzali spokojní nielen diváci, ale aj účinkujúci, ktorí sľúbili, že sa do Vlachova ešte vrátia.
Fotografie: Gejza Benedikty
{gallery}folklor/vlachovo{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Vlachovo


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a