ďalšieho pokračovania.
Akcie sa zúčastnili aj matičiari z okolitých obcí a zišlo sa aj dosť mladých matičiarov, ktorí boli aj nápomocní pri organizovaní tohto krásneho popoludnia.
Poďakovanie za krásny umelecký zážitok patrí organizátorm podujatia, a to OZ Stromíš vo Vlachove, obci Vlachovo, Gemerskému osvetovému stredisku v Rožňave, ako aj partnerom podujatia - Miestnemu odboru Matice slovenskej vo Vlachove, Klubu dôchodcov a Jednote dôchodcov vo Vlachove, ktorí pripravili po kultúrnom zážitku pohostenie a súbor Pekná dolinka všetkým aj zahrala. Celé podujatie skončilo vzájomným spevom, dobrou náladou a radosťou z vydareného podujatia. A čo na záver ? Vlachovčania – ďakujeme Vám, prídeme aj o rok.
Ing. Zlatica Halková
Fotogafie: Štefan Majerčák a Ing. Zlatica Halková
{gallery}kultura/folklor/jozef{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 28 marec 2011 17:42
Postreh z Jozefovských jarných spevov vo Vlachove, ktoré nám znejú dodnes Doporučený
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
Na Jozefa, 19. marca 2011, sa v rámci zachovávania tradičných zvykov pri rozlúčke so zimou a vítaní jari uskutočnili vo Vlachove Jozefovské jarné spevy. V Kultúrnom dome sa zišli milovníci folkóru. Podujatie otvoril príhovorom starosta obce Ing. Peter Pakes. V programe sa predstavili folklórne súbory i jednotlivci - Ženská spevácka skupina FS Stromíš Vlachovo, FS Vernár z Vernára, sestry Birkové z Rakovnice, FS Gočovan z Gočova a dievčenská spevácka skupina DFS Malý Stromíš. Programom sprevádzala už skúsená konferenciérka Katarína Birková. Program bol tak dobre zladený, že po záverečnej piesni diváci zostali sedieť v očakávaní
Zverejnené v
Vlachovo


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a