a syn Borisa Farkaša a strýko Július Farkaš, ktorý je aj autorom spomínanej rozhlasovej hry. Ten si vo svojom vystúpení zaspomínal na ochotnícke divadlo v Ratkovej.
Slávnostnú reč o histórii Ratkovej predniesla a všetkých prítomných privítala starostka obce Mária Hirková. Za občianske združenie Naša Ratková vystúpila predsedníčka Eva Petrášová, ktorá hovorila o výsledkoch práce združenia, o jeho poslaní a ďalších cieľoch. Pani Magda Faklová, podpredsedníčka združenia, na privítanie zarecitovala báseň. Podujatie navštívil aj poslanec BBSK Ján Šeševička a viceprimátor Hnúšte Martin Pliešovský. Samozrejme – prišli mnohí ratkovskí rodáci s rodinami a tiež obyvatelia okolitých obcí.
V ďalšom programe sa predstavili spevom, tancom a básničkami deti zo ŽŠ v Ratkovej. Vystúpila tiež talentovaná malá speváčka Ľudmilka Astalošová z Vyšnej Pokoradze. Z Revúcej prišli pozdraviť Ratkovú – Spevácky zbor pri ZUŠ a Tanečný orchester Rytmus 60. Celým programom návštevníkov sprevádzala Milana Jutková.
V rámci sprievodných podujatí Cornelius Klacek prezentoval ukážky svojich prác a otvoril tvorivú dielňu. Slávnostne sa prvýkrát otvorili tiež dvere pamätnej izby, ktorá bude slúžiť ako malé ratkovské múzeum. Občianske združenie Valgata z Drienčan predstavilo knihu „Dobroty z Malohontu“ a vo svojom stánku ponúkalo ochutnávky jedál pripravených podľa receptov z tejto knihy. Veľký úspech mali bolestníky, šúľance s makom, gemerské guľky, a všetky zákusky a koláče. Pre každého, kto sa na ochutnávke pristavil, bolo pripravené vrecúško s bylinkami nazbieranými v okolí Ratkovej.
Za Gemersko-malohontské osvetové stredisko navštívila Ratkovú pani riaditeľka Darina Kišáková. Jej dojmy sú veľmi pozitívne a všetkým zainteresovaným na tomto podujatí, ale aj na iných aktivitách obce Ratková – zameraných na zachovávanie tradícií, kultúrnych hodnôt a pamiatok, srdečne ďakuje a želá veľa síl a úspechov do ďalšej činnosti.
Organizátormi podujatia boli Občianske združenie Naša Ratková, Obec Ratková, BBSK – Gemersko-malohontské osvetové stredisko a Cirkevný zbor ECAV v Ratkovej. Podujatie bolo realizované s príspevkom BBSK.
Jaroslava Jelchová, GMOS
FOTOGALÉRIA Z RATKOVEJ:
{gallery}kultura/osobnosti/ratkova{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 10 august 2010 13:34
Do Ratkovej prišli mnohí ratkovskí rodáci s rodinami a tiež susedia z okolia Doporučený
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
V sobotu (7. augusta 2010) sa v Ratkovej stretli rodáci, krajania a sympatizanti tejto gemerskej obce. Pre hostí a návštevníkov bol pripravený program, ktorý otvorili slávnostné Služby Božie v Kostole ECAV a pietny akt pri pamätníku biskupa, básnika a prozaika Daniela Bacháta. Celý ročník, v poradí už tretí, sa niesol v duchu spomienky na tohto ratkovského rodáka. Ale nezabudlo sa ani na ostatných významných rodákov.
Herec Boris Farkaš, umelecký šéf divadla Astorka Korzo
Zverejnené v
Ratková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a