starostu obce. Súčasťou programu bolo udelenie čestného občianstva, o ktoré sa zaslúžili p. ThMgr. Miroslav Synak, p. Ing. Ladislav Bobák a p. Ing. Ľudovít Černok. Cena obce bola udelená dlhoročnej kronikárke p. Vlaste Sucháčovej. Ďalším bodom programu bolo uvedenie knihy Ing. Ladislava Bobáka s názvom „Ratková v premenách času a spomienkach“ do života. Následne sa celé dianie presunulo do blízkeho parku, kde bola slávnostne zasadená lipa a odhalená pamätná tabuľa ako budúca spomienka na tento slávnostný deň. Po obednej prestávke prispeli k oslavám svojím programom žiaci Základnej školy v Ratkovej. Po nich nasledovalo vystúpenie folklórneho súboru Háj z Rimavskej Soboty. V originálnom ratkovskom nárečí čriepky o Ratkovej s humorným nádychom predniesli p. JUDr. Anna Klimová, p. Ing. Ľudovít Černok a p. Bohuš Palúš.
Voľná zábava ďalej pokračovala pri cimbalovej muzike Karola Sendreia až do úplného záveru.
Sprievodnými podujatiami boli prehliadka pamätnej izby a historických fotografií zo života obce v budove Evanjelickej školy v Ratkovej a výstavka poľovníckych trofejí PS Ratková v priestoroch kultúrneho domu v Repištiach.
Bc. Ján Bobrovský
{jcomments off}
{jcomments on}

































Rok 2013 je pre obec Ratková významným medzníkom a rokom historických jubileí. Životné jubileum je a vždy bolo dôvodom na oslavu, na slávnostnú chvíľu, ktorá je zároveň chvíľou na zastavenie sa, zamyslenie, spomienky, ale aj na premýšľanie o budúcnosti. Výročie obce je sviatkom a dôvodom uvedomiť si spolupatričnosť k miestu kde žijeme, k miestu, ktoré sme zdedili, a ktoré odkážeme budúcim generáciám.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a