Liturgovali: ThDr. Jerguš Olejár,PhD. senior gemerského seniorátu, Mgr. Dušan Pavel Hrivnák, konsenior gemerského seniorátu, Mgr. Adriana Hrivnáková, administrátorka ratkovského cirkevného zboru, Mgr. Vladimír Schvarc a Mgr. Hilda Guláčiová – Fabuľová.
Prítomných pozdravili: MVDr. Ján Šeševička – poslanec Banskobystrického vyššieho územného celku, Ing. Ján Štefan – dozorca Gemerského seniorátu, Mgr. Vladimír Schvarc – teraz duchovný vo Švedlári, ktorý práve v Ratkovej začínal a prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc.
Po skončení služieb Božích prítomní prostredníctvom literárno-hudobnej kompozície Ratkovské duchovné osobnosti sa oboznámili s historickými udalosťami týkajúcimi sa cirkevného zboru Ratková ako aj obce. O dávnej a slávnej minulosti ratkovského cirkevného zboru, ako aj obce sa dozvedeli prostredníctvom doc. Juraja Sarvaša, bývalého člena Slovenského národného divadla v Bratislave. Zároveň v jeho podaní vypočuli si verše Martina Rázusa: Zvony a na záver odznel Pavol Országh Hviezdoslav.
Autorom scenára, režisérom literárno-hudobnej kompozície: Ratkovské duchovné osobnosti bol doc. Juraj Sarvaš, ktorý bol zároveň hlavným účinkujúcim. Maestrovi J. Sarvašovi vynikajúco sekundovali študenti herectva Linda Kissová s Ľudovítom Košíkom. Hovorené slovo „prerušovala“ hudobná skupina Sexit z Rožňavy. V podaní jej vedúceho Eugena Pal Baláža zazneli piesne: Kdož jsou Boží bojovníci, Padala rosička, Hej pane králi a Hviezdy. Prítomným zimomriavky naskočili pri počúvaní Mozartovho Tureckého pochodu, ale tiež pri tónoch fujary. Zahanbiť sa nedali ani majstri hovoreného slova, keď v rámci programu zanôtil Ľ. Košík pesničku Sobotienka ide a k nemu sa pridal doc. J. Sarvaš s L.Kissovou.
Cieľ literárno-hudobnej kompozície oživiť cirkevný, ale aj spoločenský život v zabudnutom ratkovskom regióne vyšiel.
PhDr. Daniela Baranová PhD.
Fotografie: Karol Žigo, Revúca
{jcomments on}

































V druhú júnovú nedeľu 9. júna 2013 sa opäť zaplnil evanjelický a. v. chrám Boží v Ratkovej za účelom slávnostných služieb Božích, ktorých neoddeliteľnou súčasťou už po tretíkrát bola literárno-hudobná kompozícia: Ratkovské duchovné osobnosti. Slávnostných služieb Božích okrem domácich cirkevníkov v rámci spolupráce sa zúčastnila tiež delegácia Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti so svojou farárkou Mgr. Hildou Guláčiovou – Fabuľovou.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a