v ústrety nielen pánovi Bradovkovi, ale aj mnohým ďalším, ktorí o príbehu malého dievčaťa doteraz nevedeli. Tu je i s dodatkom: 

Bola som ešte len deväťročná, keď som sa dostala v roku 1993 do detského domova v Ratkovej. Tam som vyrastala a  prežila krásne roky môjho ranného detstva do svojich trinástich rokov (1997). Veľmi rada na to v dobrom spomínam. Tety  vychovávateľky a všetci, ktorí sa o nás starali a  vychovávali, naše učiteľky, a mnohí iní nám dali veľa lásky a pozornosti. V Ratkovej som zažila krásne detstvo. Vždy, keď si na to spomeniem je mi pri srdci tak dobre,  a  mám úsmev na perách.
Pamätám sa na to, ako sme chodili s pani vychovávateľkou Magdou Faklovou do „Škovránku“. Ona bola mojou najobľúbenejšou vychovávateľkou. Mala nás rada, ako vlastné  deti. Chodil sme k nej často, vždy mala pre nás super zákusky, ktoré robila veľmi dobré. Bola to skvelá pani vychovávateľka. Rada na ňu spomínam a dodnes sme ešte stále v kontakte.

Môj opravdivý domov.

Do detského domova v Ratkovej som sa dostala aj s mojou mladšou sestrou Gabikou   z  toho  dôvodu, že sa rodičia o nás nestarali.  Je dobre , že jestvujú  zariadenia, kde sa o deti ktoré nie sú vítane doma, postarajú takéto úžasne tety. Som im za obetavú starostlivosť a výchovu veľmi vďačná.
Netvrdím, že som mala každú tak rada ako tetu Magdu, to nie, ale na každú si v dobrom spomínam.. Mala som veľmi rada všetky vychovávateľky a pracovníčky. Spomínam si najmä na panie Bakošovú, Mikulíkovú, Mičíkovú, Demianovú, Šaligovú, na Michala Kvetka, aj na pani Palicovú, ale najmä M. Faklovú.  
Mali sme tam vždy krásne Vianoce, panie vychovávateľky sa nám snažili pripraviť vždy tie najkrajšie Vianoce, a nielen Vianoce, ale aj Veľkú noc, narodeniny, meniny, ale aj deň detí.

Samozrejme  aj huncútstva sme vyviedli.

Ako každé iné deti. Bez toho by sme snáď ani deti neboli. Veľmi dobre sa pamätám na to, ako sme stále hundrali, keď nám vychovávateľky povedali, že ideme nazbierať šípky, trnky či hríby. Nakoniec nám tam bolo fajn, ale jasné, že hundrať sme museli. Pamätám sa na to, keď som strašne túžila robiť kaderníčku. Mali sme tam kamarátku Svetlanu, ktorú som  ostrihala podľa kastróla.
alebo, keď som vytrhala Tomášovi Havranovi obočie úúúplne na tenko ako dievčaťu
Nikdy nezabudnem na to, keď som sa chcela vytiahnuť pred chalanom do ktorého som bola tajne zamilovaná. Volal sa Ferko Barašo a chcela som sa predvádzať, že dokážem všetko možné  a  aká som smelá. A čo som neurobila? Skočila som z  terasy dolu. Bolo to vysoko, ale ja som sa robila, že sa mi nič nestalo a ono prt...zlomila som si ruku a bolo po hrdinstve.
Spomínam si, ako  sme vyvolávali duchov. A potom sme sa všetci báli! Bolo zle-nedobre, lebo pani nočná vychovávateľka nás skoro „uškrtila“, lebo malé deti sa báli a nechceli spať a bolo po srande, najmä , keď sme sa báli všetci a nechceli sme potom chodiť spávať po tme.
Naša pani Faklová bola ozaj skvelá, učila nás tance a mali sme aj pekné scénky. Bolo to krásne, keď sme chodili vystupovať do kultúrneho domu v Ratkovej a ľudia videli, že  dačo aj dokážeme.
V Ratkovej nás mali síce obyvatelia  z dediny väčšinou radi, ale našli sa aj jednotlivci, ktorí nás ponižovali, hádzali po nás kamene a nadávali nám.

Čaro prvej lásky.

Bol tam jeden chalan, ktorý sa do mňa zaľúbil a ja doňho. Volal sa Robert Knieszner. Ďalšia moja veľká láska v detstve bol  Ivan Bakoš. Mala som ho rada. Strašne sa mi páčil. Pamätám sa na to, ako som sa k vôli nemu fintila a chcela som byť stále pekná. Keď sme mali mať karneval, tak som vtedy chcela mať peknú masku nech sa páčim jemu. Nebol z našej školy. Bol to syn pani Bakošovej a chodil za ňou k nám do roboty.  Ja som si vtedy vždy myslela, že chodí za mnou. Bolo to krásne a nevinné. Písala som mu zaľúbene listy, robila malé pozornosti, ako napríklad z koliesok šaška. Jeho mamička pani Alenka Bakošová mi od neho nosila listy a stále mi vravela "nevesta moja", je mi tak pekne, keď si nato spomeniem.

Na Ratkovú neviem zabudnúť.

Ratková sa mi veľmi páčila a veľmi rada na ňu aj so sestrou spomíname. Bola som tam pred dvomi rokmi a naozaj sa mi chcelo plakať, keď som videla, kde som vyrastala. Bohužiaľ už to nie je tá milá, krásna a útulná Ratková, ktorú som ja v detstve poznala.
Bola som síce malá, ale pamätám sa na ňu veľmi dobre. Aj keď teraz mi je už skoro 27 rokov, stále na Ratkovú spomínam. Najmä  na panie Faklovú, Bakošovú a Ivka. Ano na nich myslím najviac. Raz keď budem mať deti, určite im o tom,  kde a ako som vyrastala budem rozprávať a budem šťastná, keď si vypočujú kto ma vychoval a kto mi dal lásku. Proste chcem, len povedať: Ďakujem vám všetkým za výchovu.  Na tých, ktorých som veľmi ľúbila, nezabudnem nikdy!

Mária Tokárová, Praha, November 2010

Doslov administrátora WEB stránky Naša Ratková (Vojtech Bradovka)

V apríli 2012 som poslal Márii Tokárovej e-mailom Veľkonočný pozdrav. Obratom som dostal odpoveď, ktorú citujem:

Krasny dobry den prajem. Dakujem za pozdravy k velkej noci a prajem aj ja krasne sviatky. Posielam Vam par fotiek aku mam krasnu dcerku. Vola sa Laura a uz ma 4970g a 54cm a je zdrava a nechce spinkat, stale daco pozoruje :)

Posielame objatie a prajeme krasny den...
Maria a Laurinka.
5.4.2012

{gallery}obsah/ratkova/tokarova{/gallery}
{jcomments on}