V týchto ratkovských reminiscenciách sme si zaspomínali aj na židovských žiakov, ktorí bránami evanjelickej školy prechádzali až do roku 1942, kedy na základe vtedajších vládnych nariadení boli spolu s rodičmi násilne z Ratkovej vysťahovaní. Vysťahovaní boli na základe dodatočne legalizovaného ústavného zákona, ktorý 15.mája 1942 schválil Slovenský snem a týkal sa vysťahovania Židov. Kroky ratkovskej židovskej komunity najskôr smerovali do okresného mesta Revúca a odtiaľ do nacistických vyhladzovacích koncentračných táborov, z ktorých návratu späť nebolo. Z ratkovskej židovskej komunity sa zachránili iba dvaja Ernest Wilner a Július Godlberger, ktorí do rodnej obce Ratková sa nikdy nevrátili.
Scenár spomienkovej hudobno-literárnej kompozície napísala PhDr. Daniela Baranová, PhD. a o hudobný sprievod sa postarala Katarína Šedivá.
Hosťami ratkovských slávnostných služieb Božích boli PaedDr. Marta Györiová a Peter Háber zo Židovskej náboženskej obce z Košice, rimavskosobotskú Židovskú náboženskú obec reprezentovali Dr. Tömösvaryová a František Bokor.
V kostole prítomným sa prihovoril Peter Háber, ktorý v mene Židovskej náboženskej obce sa poďakoval, že ratkovskí cirkevníci aj po 70 rokoch s láskou spomínajú na svojich bývalých spoluobčanov. Báseň za mŕtvych predniesla PaedDr. Marta Györiová.
Po skončení literárno-hudobnej kompozície sa jej účastníci z interiéru evanjelického kostola presunuli k evanjelickej škole, kde sme odhalili pamätnú tabuľu venovanú ratkovským židovským žiakom. Pamätnú tabuľu odhalil Peter Háber spolu s konseniorom Mgr. Dušanom Hrivnákom. Po jej odhalení zaznela modlitba za mŕtvych, ktorú zaspieval p. Háber.
Cieľom tejto literárno-hudobnej kompozície, ktorú sme venovali ratkovským evanjelickým učiteľom a žiakom bolo osloviť ratkovských učiteľov, aby boli hrdí na svojich predchodcov a mali z čoho čerpať silu v náročnej pedagogickej práci. Žiaľ, náš zámer nevyšiel, pretože terajší ratkovskí učitelia v nedeľu uprednostňujú iné priority ako by sa mali zoznamovať s históriou ratkovského školstva a byť zvedaví na svojich žiakov.
Aj napriek bojkotu akcie z radov ratkovských učiteľov prežili sme krásne nedeľné chvíle a vzdali hold ratkovským evanjelickým učiteľom a žiakom, pre ktorých povolanie, ktorí si zvolili nebolo povolaním, ale poslaním.
PhDr. Daniela Baranová, PhD.
Fotografie: Bohuš Palúš a Karol Žigo
{gallery}cirkev/ratkova/zidovske{/gallery}
{jcomments on}

































V druhú trojičnú nedeľu 17. júna 2012 v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Ratkovej sa uskutočnili slávnostné služby Božie, ktoré liturgoval konsenior Gemerského seniorátu Mgr. Dušan Hrivnák. Slovom Božím poslúžila administrátorka evanjelického cirkevného zboru v Ratkovej Mgr. Adriana Hrivnáková. Jej kázeň bola adresovaná učiteľom, rodičom a samozrejme žiakom.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a