“Netopiere sú už väčšinou blízko zimovísk alebo sa tam ešte snažia dostať. Kostoly ostávajú pusté, a to je vhodný čas na čistenie. V Ratkovej sa naposledy čistilo v roku 2004 - vynieslo sa až 500 vriec trusu. V lete tu na podkroví evanjelického kostola býva až 5000 samíc netopiera veľkého, ktoré tu privádzajú na svet mláďatá. Je to jedna z najväčších kolónií tohoto druhu v strednej Európe. Po šiestich rokoch sme množstvo trusu odhadli na 200 vriec - a celkom sme sa trafili. Podkrovie sme takmer úplne vyčistili a celkom sa nazbieralo 205 vriec čistého netopierieho trusu - guána. Vďaka Ervinovi (Ervín Hapl z Revúcej, pozn. OD) nás prišli povzbudiť a pripraviť reportáže aj reportéri z STV, Slovenského rozhlasu a nezávislí žurnalisti.
Práce začali okolo desiatej 29. októbra a skončili uložením guána a dočistením okolo druhej popoludní 30. októbra. Práce významne urýchlili Marián a Erik, ktorí nakladali guáno takmer nepretržite a boli najusilovnejší z celej našej 10 člennej partie! Michal vymyslel "lanovku", pomocou ktorej sme mohli bez námahy spúšťať plné vrecia dolu z veže. Ušetril nám veľa mozoľov. Guáno sa potom uložilo do miestneho skladu, kde bude možnosť si ho za dobrovoľný príspevok vyzdvihnúť. Chceme ho teraz propagovať na našej webstránke aj v médiách. Takto môže farnosť získať aspoň malý príspevok na nevyhnutnú údržbu kostola.
Čistenie bolo finančne podporené z prostriedkov získaných v rámci exkurzie kolegov z Anglicka. Vďaka všetkým, ktorí prišli pomôcť a vytvorili tiež vynikajúcu atmosféru. Ďakujeme aj pani farárke a pani Šagulovej, ktorá nám zabezpečovala všetko potrebné.”
Aj z televíznej relácie som sa dozvedel, že netopierie guáno je všestranné organické hnojivo, ktoré sa zberá z miestnych zdrojov na Slovensku, tak, ako ste ho videli možno v spomínanej relácii aj vy. Podľa analýz je zložené približne z 15% dusíka, 1% fosforu a 2% draslíka (kolónia netopierov v Ratkovej, 2004). Podľa skúseností zo zahraničia je ideálne pre izbové rastliny, zeleninu, ovocné stromy, kvety, trávniky a okrasné rastliny. Aplikujeme ho najlepšie na začiatku vegetácie, podobne ako ďalšie organické hnojivá. Musíme pamätať na správne dávkovanie, lebo obsah živín je vysoký a môže pri nesprávnej aplikácii rastliny spáliť. Môže byť použité ako listová výživa, na kompostovanie a do pôdnych zmesí v podobe roztoku 2-6 polievkových lyžíc guána na 4 litre vody. Podľa skúseností zo Slovenska údajne aj odpudzuje mandelinky pásavé zo zemiakov.
O ochrane netopierov si povieme viac možno nabudúce. Uvidíme, kto sa mi na túto tému ohlási.
MG -OD
{gallery}obsah/ratkova/netopiere{/gallery}
{jcomments on}

































Môj dobrý priateľ a rodák z Ratkovej pán Vojtech Bradovka ma pred pár dňami upozornil na to, že Slovenská televízia začiatkom novembra 2010 v relácii Zelená revue odvysielala zaujímavú reportáž o odstraňovaní guána z podkrovia evanjelického kostola v Ratkovej. Chcel som o tejto zaujímavej činnosti ochrancov prírody a zvlášť netopierov na Slovensku priniesť niečo i našincom, ktorí možno o tom ani nevedia, že takouto činnosťou sa niekto zaoberá. Vhod mi prišiel článok Martina Ceľucha zo Spoločnosti na ochranu netopierov na Slovensku, ktorý na stránke 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a