Hončania si pripomenuli už šesťstodeväťdesiatdva rokov od vzniku obce
Napísal(a) Jana Hricová
Kde horou tečie potok čistý a šepká tráve ako rásť
kde vietor hladí stromom listy je tvoj diel zeme tvoja vlasť.
Kde z piesne nikdy neubúda, kde kvetmi kvitne každá stráň
je tvoj diel zeme tvoja hruda tak si ju chráň tak si ju chráň.
_______
V sobotu 19. júna sa už po štvrtýkrát konali v našej obci oslavy Dňa obce, kde sme si pripomenuli už 692 rokov od jej vzniku. Bola to tradične veľmi pekná akcia, ktorá sa stala akoby každoročnou súčasťou prichádzajúceho leta. Oslavy a kultúrny program otvorila starostka obce pani Monika Paličková, ktorá občanov privítala, poďakovala sa za účasť a v krátkosti informovala o hospodárení našej obce za uplynulý rok, ako aj v plánoch na ten ďalší. Po jej slovách pokračoval kultúrny program, o ktorý sa už tradične postarali žiaci zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom, folklórny súbor Lehoťanka
Program bol naozaj pestrý a myslím, že presviedčal o tom aj zvučný potlesk divákov. Po krásnom a bohatom programe sme aj vyhladli, čo dokazoval dlhý rad čakateľov na fantastický a chutný guláš. Od rána sa o jeho prípravu a následné servírovanie postarali naši občania: manželia Erika a Jaroslav Gallovci, Jana Čapová, Ján Vápeník a Tatiana Bartóková. A po dobrom guláši sa o dobré čapované pivko a kofolu pričinili ďalší naši občania Slavomír Čapo, Alena Gallová a Mária Lukáčová. O deti sa celý čas starali Tatiana Bartóková a Renáta Kiliková, ktoré im rôznymi súťažami spríjemňovali celé popoludnie. Za absolvovanie súťaží deti dostávali sladkosti a samozrejme potlesk. O hudobnú zložku sa starali dvaja Jarkovia Gallovia. Po detskej diskotéke nasledovala diskotéka pre dospelých a samozrejme našu mládež. Aj keď sála kultúrneho domu ani v nočných hodinách nepraskala vo švíkoch, verím, že sa všetci veľmi dobre bavili, čo dokazuje aj neskorá hodina ukončenia diskotéky.
Z mojich slov sa zdá, že to bola jedna z tých vydarených akcií, čo je aj pravda, ale všetko má svoje ALE a žiaľ je aj v našej obci veľa takých občanov, ktorí sa k takýmto akciám organizovaným obcou stavajú veľmi povrchne a odmietavo. Sme obec, ktorá má 379 obyvateľov, napriek tomu sa akcie zúčastnila odhadom len jedna tretina občanov. Tak mi dovoľte otázku: Oplatí sa vôbec organizovať a plánovať akcie takéhoto druhu pre nás všetkých? Každý nech sa zamyslí a porozmýšľa nad tým, ako sa asi cítia tí, ktorí sa oddajú prípravám, zabezpečujú, zásobujú, organizujú a všetko potrebné zariaďujú... a to pre nás všetkých! Aj keď viem, že človeku môžu do cesty prísť aj naozaj nepredvídané a neodkladné povinnosti, ale priznám sa, sama som rátala s väčšou účasťou.
Ani počasie nám opäť neprialo a preto všetko prebiehalo v našom kultúrnom dome. Hoci nie je veľký, ale rád nás všetkých prichýli.
Na záver tohto môjho pohľadu na obecnú akciu mi dovoľte snáď už len poďakovať sa všetkým, ktorí sa postarali o to, aby sa vôbec táto akcia mohla uskutočniť. Poďakovanie patrí nielen ľuďom vo vedení obce, ľuďom, ktorých mená som nespomenula, ľuďom, ktorí pripravovali a zveľaďovali kultúrny dom pre túto akciu (pracovníci VPP), ale aj všetkým účinkujúcim v programe, ako aj pedagógom zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom za krásny zážitok. A v neposlednom rade mi dovoľte poďakovať sa našim sponzorom, ktorí neváhali a prispeli rôznymi cenami do bohatej tomboly: Brantner Gemer, s.r.o. Rimavská Sobota, VSK Mineral Košice, Komunálna poisťovňa, PZ Gerlach, skupina Honce, Stavbár - Eduard Spišák, Euris - Peter Glassa, Lesná spoločnosť Honce, Agrospol Honce, s.r.o., Potraviny Mili - Nadežda Sisiková, Potraviny Roberta - Kvetka Denešová, Marian Hric, Miroslav Horváth, Monika Paličková, Ing. Slavomír Čapó, Alena Gallová, Ján Gallo - ťažba dreva, Jaroslav Strelka, Free zona, s.r.o. Rožňava a obec Honce.
20.6.2010
Foto a text: Jana Hricová, Honce
{gallery}kultura/honce/den{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.