Hončania si pripomenuli už šesťstodeväťdesiatdva rokov od vzniku obce
Napísal(a) Jana Hricová
Kde horou tečie potok čistý a šepká tráve ako rásť
kde vietor hladí stromom listy je tvoj diel zeme tvoja vlasť.
Kde z piesne nikdy neubúda, kde kvetmi kvitne každá stráň
je tvoj diel zeme tvoja hruda tak si ju chráň tak si ju chráň.
_______
V sobotu 19. júna sa už po štvrtýkrát konali v našej obci oslavy Dňa obce, kde sme si pripomenuli už 692 rokov od jej vzniku. Bola to tradične veľmi pekná akcia, ktorá sa stala akoby každoročnou súčasťou prichádzajúceho leta. Oslavy a kultúrny program otvorila starostka obce pani Monika Paličková, ktorá občanov privítala, poďakovala sa za účasť a v krátkosti informovala o hospodárení našej obce za uplynulý rok, ako aj v plánoch na ten ďalší. Po jej slovách pokračoval kultúrny program, o ktorý sa už tradične postarali žiaci zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom, folklórny súbor Lehoťanka
Program bol naozaj pestrý a myslím, že presviedčal o tom aj zvučný potlesk divákov. Po krásnom a bohatom programe sme aj vyhladli, čo dokazoval dlhý rad čakateľov na fantastický a chutný guláš. Od rána sa o jeho prípravu a následné servírovanie postarali naši občania: manželia Erika a Jaroslav Gallovci, Jana Čapová, Ján Vápeník a Tatiana Bartóková. A po dobrom guláši sa o dobré čapované pivko a kofolu pričinili ďalší naši občania Slavomír Čapo, Alena Gallová a Mária Lukáčová. O deti sa celý čas starali Tatiana Bartóková a Renáta Kiliková, ktoré im rôznymi súťažami spríjemňovali celé popoludnie. Za absolvovanie súťaží deti dostávali sladkosti a samozrejme potlesk. O hudobnú zložku sa starali dvaja Jarkovia Gallovia. Po detskej diskotéke nasledovala diskotéka pre dospelých a samozrejme našu mládež. Aj keď sála kultúrneho domu ani v nočných hodinách nepraskala vo švíkoch, verím, že sa všetci veľmi dobre bavili, čo dokazuje aj neskorá hodina ukončenia diskotéky.
Z mojich slov sa zdá, že to bola jedna z tých vydarených akcií, čo je aj pravda, ale všetko má svoje ALE a žiaľ je aj v našej obci veľa takých občanov, ktorí sa k takýmto akciám organizovaným obcou stavajú veľmi povrchne a odmietavo. Sme obec, ktorá má 379 obyvateľov, napriek tomu sa akcie zúčastnila odhadom len jedna tretina občanov. Tak mi dovoľte otázku: Oplatí sa vôbec organizovať a plánovať akcie takéhoto druhu pre nás všetkých? Každý nech sa zamyslí a porozmýšľa nad tým, ako sa asi cítia tí, ktorí sa oddajú prípravám, zabezpečujú, zásobujú, organizujú a všetko potrebné zariaďujú... a to pre nás všetkých! Aj keď viem, že človeku môžu do cesty prísť aj naozaj nepredvídané a neodkladné povinnosti, ale priznám sa, sama som rátala s väčšou účasťou.
Ani počasie nám opäť neprialo a preto všetko prebiehalo v našom kultúrnom dome. Hoci nie je veľký, ale rád nás všetkých prichýli.
Na záver tohto môjho pohľadu na obecnú akciu mi dovoľte snáď už len poďakovať sa všetkým, ktorí sa postarali o to, aby sa vôbec táto akcia mohla uskutočniť. Poďakovanie patrí nielen ľuďom vo vedení obce, ľuďom, ktorých mená som nespomenula, ľuďom, ktorí pripravovali a zveľaďovali kultúrny dom pre túto akciu (pracovníci VPP), ale aj všetkým účinkujúcim v programe, ako aj pedagógom zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom za krásny zážitok. A v neposlednom rade mi dovoľte poďakovať sa našim sponzorom, ktorí neváhali a prispeli rôznymi cenami do bohatej tomboly: Brantner Gemer, s.r.o. Rimavská Sobota, VSK Mineral Košice, Komunálna poisťovňa, PZ Gerlach, skupina Honce, Stavbár - Eduard Spišák, Euris - Peter Glassa, Lesná spoločnosť Honce, Agrospol Honce, s.r.o., Potraviny Mili - Nadežda Sisiková, Potraviny Roberta - Kvetka Denešová, Marian Hric, Miroslav Horváth, Monika Paličková, Ing. Slavomír Čapó, Alena Gallová, Ján Gallo - ťažba dreva, Jaroslav Strelka, Free zona, s.r.o. Rožňava a obec Honce.
20.6.2010
Foto a text: Jana Hricová, Honce
{gallery}kultura/honce/den{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-