Hončania si pripomenuli už šesťstodeväťdesiatdva rokov od vzniku obce
Napísal(a) Jana Hricová
Kde horou tečie potok čistý a šepká tráve ako rásť
kde vietor hladí stromom listy je tvoj diel zeme tvoja vlasť.
Kde z piesne nikdy neubúda, kde kvetmi kvitne každá stráň
je tvoj diel zeme tvoja hruda tak si ju chráň tak si ju chráň.
_______
V sobotu 19. júna sa už po štvrtýkrát konali v našej obci oslavy Dňa obce, kde sme si pripomenuli už 692 rokov od jej vzniku. Bola to tradične veľmi pekná akcia, ktorá sa stala akoby každoročnou súčasťou prichádzajúceho leta. Oslavy a kultúrny program otvorila starostka obce pani Monika Paličková, ktorá občanov privítala, poďakovala sa za účasť a v krátkosti informovala o hospodárení našej obce za uplynulý rok, ako aj v plánoch na ten ďalší. Po jej slovách pokračoval kultúrny program, o ktorý sa už tradične postarali žiaci zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom, folklórny súbor Lehoťanka
Program bol naozaj pestrý a myslím, že presviedčal o tom aj zvučný potlesk divákov. Po krásnom a bohatom programe sme aj vyhladli, čo dokazoval dlhý rad čakateľov na fantastický a chutný guláš. Od rána sa o jeho prípravu a následné servírovanie postarali naši občania: manželia Erika a Jaroslav Gallovci, Jana Čapová, Ján Vápeník a Tatiana Bartóková. A po dobrom guláši sa o dobré čapované pivko a kofolu pričinili ďalší naši občania Slavomír Čapo, Alena Gallová a Mária Lukáčová. O deti sa celý čas starali Tatiana Bartóková a Renáta Kiliková, ktoré im rôznymi súťažami spríjemňovali celé popoludnie. Za absolvovanie súťaží deti dostávali sladkosti a samozrejme potlesk. O hudobnú zložku sa starali dvaja Jarkovia Gallovia. Po detskej diskotéke nasledovala diskotéka pre dospelých a samozrejme našu mládež. Aj keď sála kultúrneho domu ani v nočných hodinách nepraskala vo švíkoch, verím, že sa všetci veľmi dobre bavili, čo dokazuje aj neskorá hodina ukončenia diskotéky.
Z mojich slov sa zdá, že to bola jedna z tých vydarených akcií, čo je aj pravda, ale všetko má svoje ALE a žiaľ je aj v našej obci veľa takých občanov, ktorí sa k takýmto akciám organizovaným obcou stavajú veľmi povrchne a odmietavo. Sme obec, ktorá má 379 obyvateľov, napriek tomu sa akcie zúčastnila odhadom len jedna tretina občanov. Tak mi dovoľte otázku: Oplatí sa vôbec organizovať a plánovať akcie takéhoto druhu pre nás všetkých? Každý nech sa zamyslí a porozmýšľa nad tým, ako sa asi cítia tí, ktorí sa oddajú prípravám, zabezpečujú, zásobujú, organizujú a všetko potrebné zariaďujú... a to pre nás všetkých! Aj keď viem, že človeku môžu do cesty prísť aj naozaj nepredvídané a neodkladné povinnosti, ale priznám sa, sama som rátala s väčšou účasťou.
Ani počasie nám opäť neprialo a preto všetko prebiehalo v našom kultúrnom dome. Hoci nie je veľký, ale rád nás všetkých prichýli.
Na záver tohto môjho pohľadu na obecnú akciu mi dovoľte snáď už len poďakovať sa všetkým, ktorí sa postarali o to, aby sa vôbec táto akcia mohla uskutočniť. Poďakovanie patrí nielen ľuďom vo vedení obce, ľuďom, ktorých mená som nespomenula, ľuďom, ktorí pripravovali a zveľaďovali kultúrny dom pre túto akciu (pracovníci VPP), ale aj všetkým účinkujúcim v programe, ako aj pedagógom zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom za krásny zážitok. A v neposlednom rade mi dovoľte poďakovať sa našim sponzorom, ktorí neváhali a prispeli rôznymi cenami do bohatej tomboly: Brantner Gemer, s.r.o. Rimavská Sobota, VSK Mineral Košice, Komunálna poisťovňa, PZ Gerlach, skupina Honce, Stavbár - Eduard Spišák, Euris - Peter Glassa, Lesná spoločnosť Honce, Agrospol Honce, s.r.o., Potraviny Mili - Nadežda Sisiková, Potraviny Roberta - Kvetka Denešová, Marian Hric, Miroslav Horváth, Monika Paličková, Ing. Slavomír Čapó, Alena Gallová, Ján Gallo - ťažba dreva, Jaroslav Strelka, Free zona, s.r.o. Rožňava a obec Honce.
20.6.2010
Foto a text: Jana Hricová, Honce
{gallery}kultura/honce/den{/gallery}
{jcomments on}


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a