Hončania si pripomenuli už šesťstodeväťdesiatdva rokov od vzniku obce
Napísal(a) Jana Hricová
Kde horou tečie potok čistý a šepká tráve ako rásť
kde vietor hladí stromom listy je tvoj diel zeme tvoja vlasť.
Kde z piesne nikdy neubúda, kde kvetmi kvitne každá stráň
je tvoj diel zeme tvoja hruda tak si ju chráň tak si ju chráň.
_______
V sobotu 19. júna sa už po štvrtýkrát konali v našej obci oslavy Dňa obce, kde sme si pripomenuli už 692 rokov od jej vzniku. Bola to tradične veľmi pekná akcia, ktorá sa stala akoby každoročnou súčasťou prichádzajúceho leta. Oslavy a kultúrny program otvorila starostka obce pani Monika Paličková, ktorá občanov privítala, poďakovala sa za účasť a v krátkosti informovala o hospodárení našej obce za uplynulý rok, ako aj v plánoch na ten ďalší. Po jej slovách pokračoval kultúrny program, o ktorý sa už tradične postarali žiaci zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom, folklórny súbor Lehoťanka
Program bol naozaj pestrý a myslím, že presviedčal o tom aj zvučný potlesk divákov. Po krásnom a bohatom programe sme aj vyhladli, čo dokazoval dlhý rad čakateľov na fantastický a chutný guláš. Od rána sa o jeho prípravu a následné servírovanie postarali naši občania: manželia Erika a Jaroslav Gallovci, Jana Čapová, Ján Vápeník a Tatiana Bartóková. A po dobrom guláši sa o dobré čapované pivko a kofolu pričinili ďalší naši občania Slavomír Čapo, Alena Gallová a Mária Lukáčová. O deti sa celý čas starali Tatiana Bartóková a Renáta Kiliková, ktoré im rôznymi súťažami spríjemňovali celé popoludnie. Za absolvovanie súťaží deti dostávali sladkosti a samozrejme potlesk. O hudobnú zložku sa starali dvaja Jarkovia Gallovia. Po detskej diskotéke nasledovala diskotéka pre dospelých a samozrejme našu mládež. Aj keď sála kultúrneho domu ani v nočných hodinách nepraskala vo švíkoch, verím, že sa všetci veľmi dobre bavili, čo dokazuje aj neskorá hodina ukončenia diskotéky.
Z mojich slov sa zdá, že to bola jedna z tých vydarených akcií, čo je aj pravda, ale všetko má svoje ALE a žiaľ je aj v našej obci veľa takých občanov, ktorí sa k takýmto akciám organizovaným obcou stavajú veľmi povrchne a odmietavo. Sme obec, ktorá má 379 obyvateľov, napriek tomu sa akcie zúčastnila odhadom len jedna tretina občanov. Tak mi dovoľte otázku: Oplatí sa vôbec organizovať a plánovať akcie takéhoto druhu pre nás všetkých? Každý nech sa zamyslí a porozmýšľa nad tým, ako sa asi cítia tí, ktorí sa oddajú prípravám, zabezpečujú, zásobujú, organizujú a všetko potrebné zariaďujú... a to pre nás všetkých! Aj keď viem, že človeku môžu do cesty prísť aj naozaj nepredvídané a neodkladné povinnosti, ale priznám sa, sama som rátala s väčšou účasťou.
Ani počasie nám opäť neprialo a preto všetko prebiehalo v našom kultúrnom dome. Hoci nie je veľký, ale rád nás všetkých prichýli.
Na záver tohto môjho pohľadu na obecnú akciu mi dovoľte snáď už len poďakovať sa všetkým, ktorí sa postarali o to, aby sa vôbec táto akcia mohla uskutočniť. Poďakovanie patrí nielen ľuďom vo vedení obce, ľuďom, ktorých mená som nespomenula, ľuďom, ktorí pripravovali a zveľaďovali kultúrny dom pre túto akciu (pracovníci VPP), ale aj všetkým účinkujúcim v programe, ako aj pedagógom zo ZŠ v Rožňavskom Bystrom za krásny zážitok. A v neposlednom rade mi dovoľte poďakovať sa našim sponzorom, ktorí neváhali a prispeli rôznymi cenami do bohatej tomboly: Brantner Gemer, s.r.o. Rimavská Sobota, VSK Mineral Košice, Komunálna poisťovňa, PZ Gerlach, skupina Honce, Stavbár - Eduard Spišák, Euris - Peter Glassa, Lesná spoločnosť Honce, Agrospol Honce, s.r.o., Potraviny Mili - Nadežda Sisiková, Potraviny Roberta - Kvetka Denešová, Marian Hric, Miroslav Horváth, Monika Paličková, Ing. Slavomír Čapó, Alena Gallová, Ján Gallo - ťažba dreva, Jaroslav Strelka, Free zona, s.r.o. Rožňava a obec Honce.
20.6.2010
Foto a text: Jana Hricová, Honce
{gallery}kultura/honce/den{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-