Po oddychu som pokračoval po modrej turistickej značke naprieč planinou. Príroda zo zimného spánku sa prebúdza len pomaly. V tienistých miestach sa sem-tam ešte nachádzali posledné zvyšky snehu. Všadeprítomné ticho prerušovali svojím spevom poletujúce vtáčiky. Na južných svahoch sa objavili prví poslovia jari. Na skalách sa vyhrievali jašterice a ja som pomaly schádzal do Plešivca. Tu som si počkal na motoráčik prezývaný Bagetka, ktorý ma odviezol domov do Košíc. Počasie mi prialo, jarný prechod Plešivskou planinou mám za sebou a som rozhodnutý opäť sa sem vrátiť. Tentoraz v lete.
Text a foto: Igor MOLNÁR
{gallery}obsah/honce/planina{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 03 apríl 2010 17:21
Jarný prechod Plešivskou planinou cestou z Honiec do Košíc si zopakujem
Napísal(a) Igor Molnár
Posledný marcový pondelok roku 2010 bol pre mnohých obyčajných ľudí pracovným dňom. No ja som sa v tento deň rozhodol po víkende strávenom na Gemeri vrátiť do Košíc trochu netradične. Autobusové spojenie z Honiec do Plešivca som zamenil za peší jarný prechod Plešivskou planinou. Ráno bolo pomerne chladné, no pohľad na jasnú oblohu dával tušiť krásny slnečný deň. A tak som čoskoro vyrazil do terénu. Cestou cez záhrady a lesom pod Gerlašskou skalou som stúpal neustále dohora, až som dosiahol okraj planiny. Tu som si dal prestávku a vychutnával si nádherné výhľady smerom na Klenovský Vepor, Kráľovu hoľu, panorámu Vysokých Tatier až po Pipitku.
Zverejnené v
Honce


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a