Kultúrny dom v Muráni 60-ročný
Už viac ako 60 rokov nám skvelé slúži Kultúrny dom v Muráni, pomáha nám podporovať kultúrne záujmy našich občanov, organizovať rôzne príťažlivé podujatia, ako Dni obce Muráň, tanečné zábavy, oslavy celospoločenského charakteru, zviditeľňovanie talentu našich folkloristov, propagovanie športových úspechov atď. Neraz sa v ňom už v minulosti umiestňovali rôzne výstavy a trvalé miesto v jeho priestoroch malo aj ochotnícke divadlo.
Na prízemí teraz nachádzame obecnú knižnicu, fitnescentrum a spoločenskú miestnosť ZO našich dôchodcov. Dostatočnú pozornosť tomuto nášmu obecnému centru kultúry venuje aj obecné zastupiteľstvo na čele so starostom obce Ing. R. Goldschmidtom. Jeho priestory boli už rekonštruované, vyžadovali si rôzne úpravy, nové zariadenie, modernú úpravu hygienických miestností, náhradu nefunkčných súčastí rôzneho charakteru.
Vzorne udržiavaný Kultúrny dom v Muráni začali stavať v roku 1952 a výstavba bola ukončená v roku 1957. Hodnota stavby bola vyčíslená na 900 tisíc Kčs. V uvedenom období (1952 až 1957) bol predsedom MNV v Muráni Štefan Grenda a Ján Kenický (J. Gallo: MURÁŇ, s.13,119,134-135). Deti pána Kenického Richard a Katka (Mgr. Lešková) - teraz obaja už dôchodcovia sa zhodli v názore, že vtedy brigádoval celý Muráň, avšak presviedčať neustále ľudí, aby svoj voľný čas venovali aj v prospech obce, bolo veľmi náročné. Ako uviedla pani Katka, často si museli vyhrnúť rukávy aj sám predseda s pani matrikárkou obce Zitou Hajdúkovou, lebo ľudí na stavbe nebolo a murári nemohli čakať, kým sa objaví nejaký dobrovoľník.
Kultúrny dom stavali viacerí murári, no starší občania si spomínajú najmä na pána Mareka - štíhleho a vtipného muža z Moravy. Ľudia si ho veľmi obľúbili, aj môj svokor Fedor Svoreň zo Šumiaca, ktorý stále chodil na „múračky“ po okolí - teda aj do Muráňa a na Prednú Horu. Keď už murári vytiahli múry kultúrneho domu, pán Marek ich chcel ovenčiť malým stromčekom, ako to bolo vždy zvykom. Kdesi vytiahol zo zeme malú čerešňu aj s koreňmi a poď ho s ňou na múry kultúrneho domu. Murár Fedor ho presvedčil, že zoženie 
„mája“ - mladučkú briezku a priviaže na ňu aj stuhy rôznych farieb. No a kde skončila mladá čerešňa, ktorá mala tróniť na múroch teraz nášho 60-ročného jubilanta - Kultúrneho domu v Muráni?
Na Šumiaci vedľa bývalej drevenice rodiny Svoreňovej. Šéf murárov pán Marek ju daroval svojmu spolupracovníkovi, ktorý v spomienkach na mladosť neraz zablúdil aj do našej obce.
-RS-
KULTÚRNY DOM V NOVOM ŠATE
Hoci kultúrny dom má vyše 60 rokov, ako v článku: „Stavali murári v Muráni lešenie..." uvádza pani Mgr. Svoreňová, potreboval už opravu a modernizáciu. Obci Muráň bola v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia schválená Žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre projekt s názvom Oprava Kultúrneho domu. Na túto rekonštrukciu sa obci podarilo získať fondy z EÚ vo výške 220 tis. Eur. Rekonštrukcia prebiehala v roku 2017 až 2018.
Podarilo sa budovu zatepliť, vymeniť strešnú krytinu a nad vchodom urobiť novú striešku. V kultúrnom dome boli vymenené všetky okná a vchodové dvere. Cieľom daného projektu bolo zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu.
-SH
(Zdroj: Muránske noviny č. 6, december 2018. Uverejnené so súhlasom autorky príspevku)
MG od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.