Kultúrny dom v Muráni 60-ročný
Už viac ako 60 rokov nám skvelé slúži Kultúrny dom v Muráni, pomáha nám podporovať kultúrne záujmy našich občanov, organizovať rôzne príťažlivé podujatia, ako Dni obce Muráň, tanečné zábavy, oslavy celospoločenského charakteru, zviditeľňovanie talentu našich folkloristov, propagovanie športových úspechov atď. Neraz sa v ňom už v minulosti umiestňovali rôzne výstavy a trvalé miesto v jeho priestoroch malo aj ochotnícke divadlo.
Na prízemí teraz nachádzame obecnú knižnicu, fitnescentrum a spoločenskú miestnosť ZO našich dôchodcov. Dostatočnú pozornosť tomuto nášmu obecnému centru kultúry venuje aj obecné zastupiteľstvo na čele so starostom obce Ing. R. Goldschmidtom. Jeho priestory boli už rekonštruované, vyžadovali si rôzne úpravy, nové zariadenie, modernú úpravu hygienických miestností, náhradu nefunkčných súčastí rôzneho charakteru.
Vzorne udržiavaný Kultúrny dom v Muráni začali stavať v roku 1952 a výstavba bola ukončená v roku 1957. Hodnota stavby bola vyčíslená na 900 tisíc Kčs. V uvedenom období (1952 až 1957) bol predsedom MNV v Muráni Štefan Grenda a Ján Kenický (J. Gallo: MURÁŇ, s.13,119,134-135). Deti pána Kenického Richard a Katka (Mgr. Lešková) - teraz obaja už dôchodcovia sa zhodli v názore, že vtedy brigádoval celý Muráň, avšak presviedčať neustále ľudí, aby svoj voľný čas venovali aj v prospech obce, bolo veľmi náročné. Ako uviedla pani Katka, často si museli vyhrnúť rukávy aj sám predseda s pani matrikárkou obce Zitou Hajdúkovou, lebo ľudí na stavbe nebolo a murári nemohli čakať, kým sa objaví nejaký dobrovoľník.
Kultúrny dom stavali viacerí murári, no starší občania si spomínajú najmä na pána Mareka - štíhleho a vtipného muža z Moravy. Ľudia si ho veľmi obľúbili, aj môj svokor Fedor Svoreň zo Šumiaca, ktorý stále chodil na „múračky“ po okolí - teda aj do Muráňa a na Prednú Horu. Keď už murári vytiahli múry kultúrneho domu, pán Marek ich chcel ovenčiť malým stromčekom, ako to bolo vždy zvykom. Kdesi vytiahol zo zeme malú čerešňu aj s koreňmi a poď ho s ňou na múry kultúrneho domu. Murár Fedor ho presvedčil, že zoženie
„mája“ - mladučkú briezku a priviaže na ňu aj stuhy rôznych farieb. No a kde skončila mladá čerešňa, ktorá mala tróniť na múroch teraz nášho 60-ročného jubilanta - Kultúrneho domu v Muráni?
Na Šumiaci vedľa bývalej drevenice rodiny Svoreňovej. Šéf murárov pán Marek ju daroval svojmu spolupracovníkovi, ktorý v spomienkach na mladosť neraz zablúdil aj do našej obce.
-RS-
KULTÚRNY DOM V NOVOM ŠATE
Hoci kultúrny dom má vyše 60 rokov, ako v článku: „Stavali murári v Muráni lešenie..." uvádza pani Mgr. Svoreňová, potreboval už opravu a modernizáciu. Obci Muráň bola v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia schválená Žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre projekt s názvom Oprava Kultúrneho domu. Na túto rekonštrukciu sa obci podarilo získať fondy z EÚ vo výške 220 tis. Eur. Rekonštrukcia prebiehala v roku 2017 až 2018.
Podarilo sa budovu zatepliť, vymeniť strešnú krytinu a nad vchodom urobiť novú striešku. V kultúrnom dome boli vymenené všetky okná a vchodové dvere. Cieľom daného projektu bolo zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu.
-SH
(Zdroj: Muránske noviny č. 6, december 2018. Uverejnené so súhlasom autorky príspevku)
MG od
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-