V neposlednom rade v miestnom nárečí spracované články o zaujímavých ľuďoch z minulosti a rôznych zvykoch a obyčajoch v obci pod Muránskym hradom. Takéto príspevky bývajú pre súčasníkov vyhľadávané, a preto ich čitatelia berú za svoje. Dlhé roky novinám veľkú pozornosť venuje pani Ružena Svoreňová, ktorá zastávala viacero rokov aj funkciu vedúcej redaktorky a vštepila im zaujímavú obsahovú charakteristiku. Dnes túto vďačnú prácu po nej prevzala mladá Bc. Jana Hajdúková.
Na dnes som pre vás, ktorí Muránske noviny nepoznáte, z decembrového čísla novín prevzal nasledovný príspevok.
VRBJAROVCOV BOLO NEÚREKOM!
Občanov s týmto priezviskom možno najprv rozdeliť do dvoch skupín: Vrbjar alebo Vrbiar. Ja budem používať verziu s písmenom J, lebo vo výslovnosti nejde o rozdiel, horšie je to s rozlišovaním nositeľov tohto mena. Pani poštárka však nemá s tým problém, ak je v zásielke číslo domu. V minulosti v Muráni sa využívali okrem priezviska aj prímenia a tých bolo v prípade Vrbjarovcov viac ako desať.

Najviac VRBJAROVCOV žilo na Vyšnom konci. Oproti penziónu bývali od MRNĎÁKA. Manželia František a Anna vychovali dve deti: Petra a Darinu. Najznámejší muránsky vtipkár, ktorý rád zveličoval, svoje príbehy prifarboval výmyslami a nezmyslami bol známy ako „bašík od MRDEKA“. V blízkosti kríža pri rieke žila gazdovská rodina od HENČA so synmi Františkom a Jánom.
Na ulici, kde žije p. Ľubomír Adamec, boli známe hneď tri rodiny Vrbjarovcov. V jeho dome žili od ROŠKU s dcérami Emíliou, Máriou a Jánom, ktorý bol v roku 1960 predsedom MNV v Muráni. Dnes ešte evidujeme jeho manželku pani Emku. V blízkosti Vrbjarovcov od Rošku stojí dom od VENĎEĽA. Manželia Ján a Paulína tam vychovali štyri deti: Emíliu, Jána, Jozefa a Františka. Otecka p. Ing. Soničky Haššovej volali Ferko od VRBJARKY. Len málokto vie, že bol vojenským pilotom a radistom na Morave, kde slúžil 10 rokov. Lietal na prúdovom lietadle L-29 Delfín.
Na Majeri zase žili Vrbjarovci od RUSA, lebo domáca pani mala ruské korene. Boli to vlastne starí rodičia Janky a tragicky zosnulých bratov Ivka a Števka. Na nižnom konci žili od VEROŇÁKA s tromi synmi: Jurajom, Jánom a Františkom. Na konskej ulici u POVRAZŇÍKA pani Oľge a Jánovi sa narodila Olinka a Mirko.
Bezdetní pani Mária a Pavol Vrbjarovci od ŤAPŠÁRA bývali v blízkosti Hôrky – smerom do Muránskej Lehoty. Pani Mariška bola obľúbenou kuchárkou v základnej škole. V Muráni sa ešte objavili aj Vrbjarovci z Lehoty a tu sme ich zviditeľnili ako od VRBJÁRA.
Dnes, keď sa nás niekto opýta, kde bývajú Vrbjarovci, už to je oveľa jednoduchšie. Je ich menej a stačí pridať meno: Peter, František, Emka, Števko, Marika, Juraj a Miroslav. Však ste hneď vedeli, ktorú rodinu mám na mysli?
Mgr. Ružena Svoreňová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a