STRETNUTIE S BÁSNIKOM A JEHO POÉZIOU
Privítať vzácneho hosťa, privítať skvelého človeka v jeho rodisku, ktorý vám ponúkne duši lahodiace poetické sústo, je česť, splnenie dlho plánovaného predsavzatia. Stretnúť básnika je zážitok, ktorý ma príchuť výnimočnosti a sviatočnej pohody. Tisovčan PhDr. František BÁBELA, pedagóg s dušou umelca zavítal medzi svojich rodákov v Muráni dňa 28. marca 2012. A neprišiel sám! Jeho doprovod tvorilo pár bývalých žiakov tisovskej priemyslovky spolu s pánom Milanom Kvetkom (povereným osobnou dopravou). „Štúrovci“ – ako básnik nazýva týchto svojich maturantov, sa výrazne podpísali pod vydanie a propagáciu jeho zbierok v mnohých oblastiach Slovenska. Okrem priaznivcov z viacerých generácií pána Bábelu prišli pozdraviť aj jeho bratia Anton a Viliam i ďalší príbuzní a známi.
Prednes básní rôzneho charakteru, pútavý sprievodný komentár p. Bábelu, jeho úprimné láskyplné prejavy rodnej obci a jej občanom nezostali bez odozvy. Poslucháči s nefalšovaným záujmom prijímali obsah lyrického rýmovaného vyznania mnohých dní a prebdených nocí 84 ročného bývalého pedagóga. Podujatie sa konalo v závere Mesiaca knihy v informačnom stredisku a zorganizovala ho poslankyňa OÚ v Muráni v rámci svojej kultúrnej komisie Mgr. Janka Murková v spolupráci so speváckou skupinou Levenda. Záverom si dovoľujeme zablahoželať nášmu slávnemu rodákovi k narodeninám, pripomínaným 16. mája 2012.Mgr. Ružena Svoreňová
FOTO: Miroslav Svoreň
František Bábela:
ŽIVOTU
Za každú chvíľu tichú,
či vrtošivú.
Za rozprávkovo rozkvitnutú jar,
za úsmev slnka letného,
Za jeseň jemne clivú,
za dlhotrvajúcu zimu,
keď zem si sníva biely sen,
za svoju hlavu sivú
aj za palicu,
čo vyrovnáva moju chôdzu krivú,
za ticho výšin,
čo v noci padávalo na náš sad,
kde som sa denne mohol
s vlastným detstvom hrať,
za každý jeden žitý deň,pokorne, sticha,
kým ešte dýcham,
ti vrúcne poďakovať chcem.
Bolo.
Detské, mladícke
i pre dospelých sólo.
Dnes v podobnej záhrade,
pod starou hruškou – zimuškou,
v decembrovom slnku postávam rád
a so zaslzeným zrakom
vyčkávam na nový slnovrat.
A na odsneženú ďalšiu jar,
čo sa k nám podľa večného kalendára
prikráda každý rok od juhu
a potichu sa vnára do chotára,
sa teším práve tak
ako na nové hniezdenie
životu vďačný vták.
December 2006
{jcomments on}

































Netajím sa, že s pánom PhDr. Františkom Bábelom z Tisovca som nadviazal pomerne dobré kontakty. Aj keď je medzi nami veľká niekoľko sto kliometrová vzdialenosť a i keď sme obidvaja v seniorskom veku, ale som od neho takmer o 13 rokov mladší, vždy si nájde chvíľu, aby sa podelil so svojimi „úprimnosťami“. S veľkým potešením mi spomínal aj nedávne pozvanie svojich rodákov z Muráňa na jedno pekné posedenie. Tešil sa vopred, čo všetko im k tomu povie a ako sa aj teraz veľmi svedomite na podujatie pripravil. Bol som preto aj zvedavý od iných, ako to vlastne bolo. Preto som nazrel do Muránskych novín, kde všeličo zaujímavé aj ja ďaleko od Gemera nachádzam. Našiel som v nich pekný 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a