STRETNUTIE S BÁSNIKOM A JEHO POÉZIOU
Privítať vzácneho hosťa, privítať skvelého človeka v jeho rodisku, ktorý vám ponúkne duši lahodiace poetické sústo, je česť, splnenie dlho plánovaného predsavzatia. Stretnúť básnika je zážitok, ktorý ma príchuť výnimočnosti a sviatočnej pohody. Tisovčan PhDr. František BÁBELA, pedagóg s dušou umelca zavítal medzi svojich rodákov v Muráni dňa 28. marca 2012. A neprišiel sám! Jeho doprovod tvorilo pár bývalých žiakov tisovskej priemyslovky spolu s pánom Milanom Kvetkom (povereným osobnou dopravou). „Štúrovci“ – ako básnik nazýva týchto svojich maturantov, sa výrazne podpísali pod vydanie a propagáciu jeho zbierok v mnohých oblastiach Slovenska. Okrem priaznivcov z viacerých generácií pána Bábelu prišli pozdraviť aj jeho bratia Anton a Viliam i ďalší príbuzní a známi.
Prednes básní rôzneho charakteru, pútavý sprievodný komentár p. Bábelu, jeho úprimné láskyplné prejavy rodnej obci a jej občanom nezostali bez odozvy. Poslucháči s nefalšovaným záujmom prijímali obsah lyrického rýmovaného vyznania mnohých dní a prebdených nocí 84 ročného bývalého pedagóga. Podujatie sa konalo v závere Mesiaca knihy v informačnom stredisku a zorganizovala ho poslankyňa OÚ v Muráni v rámci svojej kultúrnej komisie Mgr. Janka Murková v spolupráci so speváckou skupinou Levenda. Záverom si dovoľujeme zablahoželať nášmu slávnemu rodákovi k narodeninám, pripomínaným 16. mája 2012.Mgr. Ružena Svoreňová
FOTO: Miroslav Svoreň
František Bábela:
ŽIVOTU
Za každú chvíľu tichú,
či vrtošivú.
Za rozprávkovo rozkvitnutú jar,
za úsmev slnka letného,
Za jeseň jemne clivú,
za dlhotrvajúcu zimu,
keď zem si sníva biely sen,
za svoju hlavu sivú
aj za palicu,
čo vyrovnáva moju chôdzu krivú,
za ticho výšin,
čo v noci padávalo na náš sad,
kde som sa denne mohol
s vlastným detstvom hrať,
za každý jeden žitý deň,pokorne, sticha,
kým ešte dýcham,
ti vrúcne poďakovať chcem.
Bolo.
Detské, mladícke
i pre dospelých sólo.
Dnes v podobnej záhrade,
pod starou hruškou – zimuškou,
v decembrovom slnku postávam rád
a so zaslzeným zrakom
vyčkávam na nový slnovrat.
A na odsneženú ďalšiu jar,
čo sa k nám podľa večného kalendára
prikráda každý rok od juhu
a potichu sa vnára do chotára,
sa teším práve tak
ako na nové hniezdenie
životu vďačný vták.
December 2006
{jcomments on}





























Netajím sa, že s pánom PhDr. Františkom Bábelom z Tisovca som nadviazal pomerne dobré kontakty. Aj keď je medzi nami veľká niekoľko sto kliometrová vzdialenosť a i keď sme obidvaja v seniorskom veku, ale som od neho takmer o 13 rokov mladší, vždy si nájde chvíľu, aby sa podelil so svojimi „úprimnosťami“. S veľkým potešením mi spomínal aj nedávne pozvanie svojich rodákov z Muráňa na jedno pekné posedenie. Tešil sa vopred, čo všetko im k tomu povie a ako sa aj teraz veľmi svedomite na podujatie pripravil. Bol som preto aj zvedavý od iných, ako to vlastne bolo. Preto som nazrel do Muránskych novín, kde všeličo zaujímavé aj ja ďaleko od Gemera nachádzam. Našiel som v nich pekný
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.