dňoch oslávil Národný park Muránska planina aj 15. výročie existencie. Pripomenuli si ho aj za prítomnosti ministra životného prostredia SR Petra Žigu na stretnutí 4.10.2012 v sedle Krátke - Chlípavica. „Muránska planina je prvým oceneným územím nielen u nás na Slovensku, ale v celej oblasti Karpát. Stáva sa tým inšpiratívnym príkladom pre celú oblasť strednej a východnej Európy. Verím, že sa tu aj naďalej bude dariť úspešne rozvíjať turizmus tak, aby ochrana prírody a sociálno-ekonomický rozvoj miestnej komunity zostali v rovnováhe,“ povedal dnes minister Peter Žiga.
„Budeme podporovať a rozvíjať predovšetkým náš jedinečný projekt Huculskej magistrály,“ dodal riaditeľ Národného parku Muránska planina Milan Boroš.
Slovensko je krajina s mimoriadnymi podmienkami pre rozvoj turizmu. Turistov najviac priťahujú chránené územia, najmä národné parky.
„Medzi podporou cestovného ruchu a zachovaním prírodných hodnôt chránených oblastí však musí vládnuť rovnováha,“ zdôraznil šéf envirorezortu.
Príkladom takejto rovnováhy je podľa Federácie národných parkov práve Muránska planina. Preto získala ako v poradí stoprvý národný park osvedčenie Európskej charty pre trvalo udržateľný cestovný ruch v chránených oblastiach. Muránska planina je aj napriek rozvoju turizmu jedným z našich najzachovalejších chránených území. Môže sa pochváliť mimoriadne vysokou rozmanitosťou všetkých zložiek prírody a veľkým potenciálom pre rozvoj trvalo udržateľného turizmu.
Európska charta vychádza z Dohovoru o biologickej diverzite. Ten podpísali na Summite v Rio de Janeiro, Brazília, v roku 1992. Európska charta sa snaží podporiť správy chránených oblastí, aby zaviedli postup spoločne s miestnymi investormi na rozvoj trvalo udržateľného cestovného ruchu vo vnútri a okolo chráneného územia. Proces je teda založený na zapojení záujmových skupín a ich vzájomnej spolupráci.Rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia - Štátna ochrana prírody SR na území národných parkov organizačne riadi a zabezpečuje starostlivosť o tieto územia. Slovensko má 9 národných parkov: Tatranský národný park(1949), Pieninský národný park (1967), Národný park Nízke Tatry (1978), Národný park Slovenský raj (1988), Národný park Malá Fatra (1988), Národný park Poloniny (1997), Národný park Muránska planina(1998), Národný park Veľká Fatra (2002) a Národný park Slovenský kras (2002).
OK MŽP SR

































Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR v týchto dňoch sprostredkoval k získaniu titulu Územie s trvalo udržateľným turizmom pre Národný park Muránska planina cennú informáciu, ktorú uverejňuje stránka Maj Gemer v doslovnom znení. Pre svoj medzinárodný význam istotne zaujme nielen čitateľov Gemera, ale aj ostatných regiónov Slovenska: Správa Národného parku Muránska planina - rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR získala Chartu pre trvalo udržateľný turizmus. Muránska planina sa tak stáva prvým oceneným územím nielen na Slovensku, ale v celej oblasti Karpát. Túto prestížnu medzinárodnú cenu udeľuje Federácia
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a