Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR v týchto dňoch sprostredkoval k získaniu titulu Územie s trvalo udržateľným turizmom pre Národný park Muránska planina cennú informáciu, ktorú uverejňuje stránka Maj Gemer v doslovnom znení. Pre svoj medzinárodný význam istotne zaujme nielen čitateľov Gemera, ale aj ostatných regiónov Slovenska: Správa Národného parku Muránska planina - rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR získala Chartu pre trvalo udržateľný turizmus. Muránska planina sa tak stáva prvým oceneným územím nielen na Slovensku, ale v celej oblasti Karpát. Túto prestížnu medzinárodnú cenu udeľuje Federácia
dňoch oslávil Národný park Muránska planina aj 15. výročie existencie. Pripomenuli si ho aj za prítomnosti ministra životného prostredia SR Petra Žigu na stretnutí 4.10.2012 v sedle Krátke - Chlípavica. „Muránska planina je prvým oceneným územím nielen u nás na Slovensku, ale v celej oblasti Karpát. Stáva sa tým inšpiratívnym príkladom pre celú oblasť strednej a východnej Európy. Verím, že sa tu aj naďalej bude dariť úspešne rozvíjať turizmus tak, aby ochrana prírody a sociálno-ekonomický rozvoj miestnej komunity zostali v rovnováhe,“ povedal dnes minister Peter Žiga.
„Budeme podporovať a rozvíjať predovšetkým náš jedinečný projekt Huculskej magistrály,“ dodal riaditeľ Národného parku Muránska planina Milan Boroš.
Slovensko je krajina s mimoriadnymi podmienkami pre rozvoj turizmu. Turistov najviac priťahujú chránené územia, najmä národné parky.
„Medzi podporou cestovného ruchu a zachovaním prírodných hodnôt chránených oblastí však musí vládnuť rovnováha,“ zdôraznil šéf envirorezortu.
Príkladom takejto rovnováhy je podľa Federácie národných parkov práve Muránska planina. Preto získala ako v poradí stoprvý národný park osvedčenie Európskej charty pre trvalo udržateľný cestovný ruch v chránených oblastiach. Muránska planina je aj napriek rozvoju turizmu jedným z našich najzachovalejších chránených území. Môže sa pochváliť mimoriadne vysokou rozmanitosťou všetkých zložiek prírody a veľkým potenciálom pre rozvoj trvalo udržateľného turizmu.
Európska charta vychádza z Dohovoru o biologickej diverzite. Ten podpísali na Summite v Rio de Janeiro, Brazília, v roku 1992. Európska charta sa snaží podporiť správy chránených oblastí, aby zaviedli postup spoločne s miestnymi investormi na rozvoj trvalo udržateľného cestovného ruchu vo vnútri a okolo chráneného územia. Proces je teda založený na zapojení záujmových skupín a ich vzájomnej spolupráci.Rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia - Štátna ochrana prírody SR na území národných parkov organizačne riadi a zabezpečuje starostlivosť o tieto územia. Slovensko má 9 národných parkov: Tatranský národný park(1949), Pieninský národný park (1967), Národný park Nízke Tatry (1978), Národný park Slovenský raj (1988), Národný park Malá Fatra (1988), Národný park Poloniny (1997), Národný park Muránska planina(1998), Národný park Veľká Fatra (2002) a Národný park Slovenský kras (2002).
OK MŽP SR
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.