povzbudzujúce a myslím, že aj osožné.
"V dňoch 26.-28. septembra sme u nás vo Fryštáku privítali priateľov z družobnej obce Muráň. Sme radi, že boli medzi nimi aj naši priatelia - seniori, s ktorými sme pri návšteve v Muráni nadviazali priateľstvo a mohli sme im tak oplatiť u nás ich pohostinnosť, ktorú nám venovali oni. A tak sme sa spoločne so zástupcami mesta stali sprievodcami pri ich pobyte u nás. V piatok večer sme ich privítali pri spoločnej besede v školskej jedálni.
V sobotu ráno sme odišli autobusom do Vizovic na exkurziu do sklární Glass-Moravia a likérky Rudolf Jelínek. Popoludní prejavili záujem zúčastniť sa vo Fryštáckom kostole na svätej omši na počesť svätého Huberta - patróna poľovníkov za zomrelých a živých singularistov a poľovníkov, kde boli prítomní aj speváci a trubači. Bol to pre nich veľký zážitok, pretože u nich nič také nie je. Potom mali
možnosť posedieť si na farskom dvore a ochutnať rôzne špeciality. Večer sme sa všetci zišli v jedálni školy pri kultúrnom vystúpení žiakov školy a potom už nasledovala spoločenská zábava. V nedeľu ráno sme odišli do Lukovečka na výstavu záhradkárov, chvíľu posedeli, občerstvili sa a ešte nám ostávala v Zlíne návšteva múzea historických automobilov pána Samohýla.
Všetko rýchlo utieklo a už tu bol čas obeda a lúčenia, pretože ich čakala ešte dlhá cesta späť na Slovensko. Dúfame, že naše priateľstvo so slovenskými seniormi bude pokračovať.
Chceme poďakovať aj pánovi starostovi Lubomírovi Doležalovi, že nám seniorom umožnil stráviť tri dni s našimi slovenskými kolegami a tak prehĺbiť naše priateľstvo a vzájomnú spoluprácu.
Za výbor dôchodcov
M. J."
{jcomments on}

































Neuveriteľných 60 rokov už trvá priateľstvo medzi mestom Fryšták a slovenskou obcou Muráň. Dozvedeli sme sa to na stránkach mesačníka Fryštácke listy v ich novembrovom vydaní. Spoločnou fotografiou uverejnili istručnú informáciu o návšteve delegácie z Muráňa na strednom Gemeri v tomto juhomoravskom meste s vyše tritisíc obyvateľmi. "Priateľstvo, ktoré nesie pečať niekoľkých generácií a stále pretrváva," uvádza sa v ňom a pokračuje: "Dôkazom toho sú aj Družební dni Fryšták - Muráň 2014, ktoré sa uskutočnili od 26. do 28. septembra. Dvadsiatka našich slovenských priateľov mala pripravený bohatý sprievodný program - o.i. návštevu vizovických sklární, exkurziu vo firme Rudolf Jelínek, Svätohubertskú svätú omšu vo Fryštáckom kostole a prehliadku múzea historických vozidiel pána Aloisa Samohýla." 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a