že úsilie o zriadenie muránskeho múzea nevyjde nazmar, ale stane sa našou obecnou hrdosťou. Otázky, ktoré sme položili pánovi starostovi, majú historický, ekonomický i regionálny charakter.
Pán starosta, kto prišiel na myšlienku založiť v Muráni múzeum?
- Už úvodom musím konštatovať, že ja som to nebol, ale ani nikto zo súčasných Muránčanov, lebo nás už v roku 1906 predbehol pohorelský učiteľ, ale rodák z Muráňa Jozef Bahéry. On predložil svoju požiadavku cárovi Ferdinandovi, ba dokonca vytvoril aj zoznam vecí, ktoré by mohli tvoriť základnú zbierku múzea. Bohužiaľ, projekt sa nakoniec neuskutočnil.
Avšak súčasný úspech je už náš. V novembri 2009 sme založili Múzeum Muráň v úzkej spolupráci s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Jeho hlavné poslanie: dokumentácia, archivácia, prezentácia kultúrneho dedičstva, histórie obce a regiónu Gemer-Malo-hont. Stará fara sa nám javila ako dôstojné sídlo múzea, avšak jej stavebno-technický stav bol absolútne nevyhovujúci.
Rozhodli ste sa teda dať vypracovať projekt obnovy tejto národnej pamiatky a obdržali ste právoplatné stavebné povolenie. Z akých zdrojov ste však financovali túto obnovu?
- Obec nemohla financovať takú rozsiahlu investičnú aktivitu, jej zdroje sú obmedzené. S odborníkmi zo spoločnosti Centire s.r.o. sme spracovali žiadosť o fnančný príspevok v rámci výzvy Regionálneho operačného programu na podporu kultúrneho potenciálu regiónov a cestovného ruchu.
Žiadosť bola posúdená kladne – bolo nám schválených 407 933,20 €. Aj obec sa podieľala finančne vo výške 5% z celkových nákladov na realizáciu projektu.
Uvedené finančné prostriedky boli určené na obnovu pamiatky a na rozšírenie činnosti Múzea Muráň. Čo zo stavebného hľadiska vystihuje termín komplexná rekonštrukcia objektov pamiatky?
- Obnovená bola fasáda budovy, rekonštruované vnútorné priestory, menené boli výplne vonkajších otvorov, sprístupnené bolo nevyužívané podkrovie, vymenené boli všetky rozvody a zdravotechnika. Dôraz však bol kladený na zachovanie a sprístupnenie pôvodných pamiatkovo-historických hodnôt objektu.
Návštevníkov Muránskej planiny a hradu Muráň je ročne viac ako 10 000, ďalší sú záujemcovia o podujatia v obci (Ródeo Muráň, Dni obce Muráň), a tak sme presvedčení, že obnovená pamiatka a expozície múzea prispejú k prezentácii obce i regiónu a k rozvoju kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu.
Interview so starostom Muráňa uskutočnila
Mgr. R. Svoreňová



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a