že úsilie o zriadenie muránskeho múzea nevyjde nazmar, ale stane sa našou obecnou hrdosťou. Otázky, ktoré sme položili pánovi starostovi, majú historický, ekonomický i regionálny charakter.
Pán starosta, kto prišiel na myšlienku založiť v Muráni múzeum?
- Už úvodom musím konštatovať, že ja som to nebol, ale ani nikto zo súčasných Muránčanov, lebo nás už v roku 1906 predbehol pohorelský učiteľ, ale rodák z Muráňa Jozef Bahéry. On predložil svoju požiadavku cárovi Ferdinandovi, ba dokonca vytvoril aj zoznam vecí, ktoré by mohli tvoriť základnú zbierku múzea. Bohužiaľ, projekt sa nakoniec neuskutočnil.
Avšak súčasný úspech je už náš. V novembri 2009 sme založili Múzeum Muráň v úzkej spolupráci s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Jeho hlavné poslanie: dokumentácia, archivácia, prezentácia kultúrneho dedičstva, histórie obce a regiónu Gemer-Malo-hont. Stará fara sa nám javila ako dôstojné sídlo múzea, avšak jej stavebno-technický stav bol absolútne nevyhovujúci.
Rozhodli ste sa teda dať vypracovať projekt obnovy tejto národnej pamiatky a obdržali ste právoplatné stavebné povolenie. Z akých zdrojov ste však financovali túto obnovu?
- Obec nemohla financovať takú rozsiahlu investičnú aktivitu, jej zdroje sú obmedzené. S odborníkmi zo spoločnosti Centire s.r.o. sme spracovali žiadosť o fnančný príspevok v rámci výzvy Regionálneho operačného programu na podporu kultúrneho potenciálu regiónov a cestovného ruchu.
Žiadosť bola posúdená kladne – bolo nám schválených 407 933,20 €. Aj obec sa podieľala finančne vo výške 5% z celkových nákladov na realizáciu projektu.
Uvedené finančné prostriedky boli určené na obnovu pamiatky a na rozšírenie činnosti Múzea Muráň. Čo zo stavebného hľadiska vystihuje termín komplexná rekonštrukcia objektov pamiatky?
- Obnovená bola fasáda budovy, rekonštruované vnútorné priestory, menené boli výplne vonkajších otvorov, sprístupnené bolo nevyužívané podkrovie, vymenené boli všetky rozvody a zdravotechnika. Dôraz však bol kladený na zachovanie a sprístupnenie pôvodných pamiatkovo-historických hodnôt objektu.
Návštevníkov Muránskej planiny a hradu Muráň je ročne viac ako 10 000, ďalší sú záujemcovia o podujatia v obci (Ródeo Muráň, Dni obce Muráň), a tak sme presvedčení, že obnovená pamiatka a expozície múzea prispejú k prezentácii obce i regiónu a k rozvoju kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu.
Interview so starostom Muráňa uskutočnila
Mgr. R. Svoreňová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.