a v srdciach dobrých ľudí. Tieto deti sú si určite vedomé, čo pre nich znamená teplo domova, rodina, priatelia. Určite sú to najkrajšie chvíle v ich živote, keď našli pokoj, radosť, šťastie a môžu viesťplnohodnotný život v kruhu rodiny, o ktorý boli ukrátení.
- Pani Borošová, priblížte nám vaše začiatky a život vo vašej veľkej rodine.
„Najprv som pracovala ako vychovávateľka v Detskom domove v Jesenskom. Mám ukončené stredoškolské vzdelanie pedagogického smeru s maturitou a špeciálnu pedagogiku. Dlho som rozmýšľala... Začiatky boli veľmi ťažké. Museli sme spolu s druhom spĺňať kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu 60 hodín. Dôležité bolo si preštudovať materiály o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa. Veď každé dieťa je iná osobnosť. Profesionálna náhradná starostlivosť je forma starostlivosti náhradného prostredia. Naším poslaním je poskytnúť prechodnú starostlivosť dieťaťu. Obaja sme zamestnancami detského domova, čiže máme pracovnoprávny vzťah so zariadením. Pobyt dieťaťa je akousi priestupnou stanicou. Nie je u nás natrvalo. Môže sa stať, že keď sa upravia podmienky v biologickej rodine, alebo sa nájde náhradná rodina, dieťa nás opustí. Musím zdôrazniť, že je to veľmi zodpovedná a náročná práca, ktorá ovplyvní život všetkých členov rodiny. V súčasnej dobe máme šesť detí v profesionálnej rodine. Sú to deti, ktoré mali psychické problémy. V ich očiach vládol smútok. Hlad a smäd ich sprevádzal, kým sa nedostali do detského domova, alebo krízového centra. Za všetko hovoria ich slová: „Nechajte si nás, je nám tu dobre.“ Myslím si, že byť profesionálnym rodičom je úžasná vec. Hovorím im, že sú to deti nášho srdca. Veď prežívame s nimi radosti, ale aj úskalia. Veľmi silným a formujúcim faktorom výchovy je celé prostredie, v ktorom dieťa žije a rozvíja sa. Potom nasledujú hry, škola, priatelia, kniha, TV, sociálne, kultúrne a iné vplyvy. Každé dieťa je iné! Výchova vyžaduje maximálnu trpezlivosť, porozumenie a láskavé konanie. Pokojnou a vyrovnanou výchovou sa docieli viac ako krikom a trestaním. Deti treba cvičiť, učiť, primerane zaťažovať povinnosťami, zamestnať úlohami, ktoré vie, alebo musí zvládnuť. Príklad rodičov je najlepším učiteľom. Veď citová väzba, životná skúsenosť, úsilie sa stretne s kladným výsledkom.“
- Toto je cesta, ktorou chcete do budúcnosti ísť?
„Áno. Sme šťastní, keď vidíme, ako deti napredujú, ako im pomáha rodinné prostredie a výchova v kresťanskom duchu. Veľké ďakujem patrí pedagogickým pracovníkom ZŠ s MŠ v Muráni, ktorí nám pomáhajú pri výchove a vzdelávaní.“
Na záver chcem dodať, že odkedy som spoznala profesionálnu matku, pani Ľubicu, patrí jej môj obdiv. Oceňujem jej obetavosť, pracovitosť, starostlivosť a zodpovednosť pomôcť matkám, či rodinám. Rodičia dali deťom život, ale profesionálni rodičia ich naučia umeniu rozumne žiť, s prípravou pre budúcnosť.
Za rozhovor ďakuje:
Adela Michalská
{jcomments on}

































__________________________________________________
Výraz profesionálne rodičovstvo mnohým nič nehovorí, ale profesionálna rodina býva aj v Muráni. Pokúsim sa vám priblížiť život takejto rodiny, nakoľko mi dovolili vstúpiť do
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-