a v srdciach dobrých ľudí. Tieto deti sú si určite vedomé, čo pre nich znamená teplo domova, rodina, priatelia. Určite sú to najkrajšie chvíle v ich živote, keď našli pokoj, radosť,  šťastie a môžu viesťplnohodnotný život v kruhu rodiny, o ktorý boli ukrátení. 

• Pani Borošová, priblížte nám vaše začiatky a život vo vašej veľkej rodine.

„Najprv som pracovala ako vychovávateľka v Detskom domove v Jesenskom. Mám ukončené stredoškolské vzdelanie pedagogického smeru s maturitou a špeciálnu pedagogiku. Dlho som rozmýšľala... Začiatky boli veľmi ťažké. Museli sme spolu s druhom spĺňať kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu 60 hodín. Dôležité bolo si preštudovať materiály o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa. Veď každé dieťa je iná osobnosť. Profesionálna náhradná starostlivosť je forma starostlivosti náhradného prostredia. Naším poslaním je poskytnúť prechodnú starostlivosť dieťaťu. Obaja sme zamestnancami detského domova, čiže máme pracovnoprávny vzťah so zariadením. Pobyt dieťaťa je akousi priestupnou stanicou. Nie je u nás natrvalo. Môže sa stať, že keď sa upravia podmienky v biologickej rodine, alebo sa nájde náhradná rodina, dieťa nás opustí. Musím zdôrazniť, že je to veľmi zodpovedná a náročná práca, ktorá ovplyvní život všetkých členov rodiny. V súčasnej dobe máme šesť detí v profesionálnej rodine. Sú to deti, ktoré mali psychické problémy. V ich očiach vládol smútok. Hlad a smäd ich sprevádzal, kým sa nedostali do detského domova, alebo krízového centra. Za všetko hovoria ich slová: „Nechajte si nás, je nám tu dobre.“ Myslím si, že byť profesionálnym rodičom je úžasná vec. Hovorím im, že sú to deti nášho srdca. Veď prežívame s nimi radosti, ale aj úskalia. Veľmi silným a formujúcim faktorom výchovy je celé prostredie, v ktorom dieťa žije a rozvíja sa. Potom nasledujú hry, škola, priatelia, kniha, TV, sociálne, kultúrne a iné vplyvy. Každé dieťa je iné! Výchova vyžaduje maximálnu trpezlivosť, porozumenie a láskavé konanie. Pokojnou a vyrovnanou výchovou sa docieli viac ako krikom a trestaním. Deti treba cvičiť, učiť, primerane zaťažovať povinnosťami, zamestnať úlohami, ktoré vie, alebo musí zvládnuť. Príklad rodičov je najlepším učiteľom. Veď citová väzba, životná skúsenosť, úsilie sa stretne s kladným výsledkom.“

• Toto je cesta, ktorou chcete do budúcnosti ísť?

„Áno. Sme šťastní, keď vidíme, ako deti napredujú, ako im pomáha rodinné prostredie a výchova v kresťanskom duchu. Veľké ďakujem patrí pedagogickým pracovníkom ZŠ s MŠ v Muráni, ktorí nám pomáhajú pri výchove a vzdelávaní.“

Na záver chcem dodať, že odkedy som spoznala profesionálnu matku, pani Ľubicu, patrí jej môj obdiv. Oceňujem jej obetavosť, pracovitosť, starostlivosť a zodpovednosť pomôcť matkám, či rodinám. Rodičia dali deťom život, ale profesionálni rodičia ich naučia umeniu rozumne žiť, s prípravou pre budúcnosť.

Za rozhovor ďakuje:
Adela Michalská

{jcomments on}