a v srdciach dobrých ľudí. Tieto deti sú si určite vedomé, čo pre nich znamená teplo domova, rodina, priatelia. Určite sú to najkrajšie chvíle v ich živote, keď našli pokoj, radosť, šťastie a môžu viesťplnohodnotný život v kruhu rodiny, o ktorý boli ukrátení.
- Pani Borošová, priblížte nám vaše začiatky a život vo vašej veľkej rodine.
„Najprv som pracovala ako vychovávateľka v Detskom domove v Jesenskom. Mám ukončené stredoškolské vzdelanie pedagogického smeru s maturitou a špeciálnu pedagogiku. Dlho som rozmýšľala... Začiatky boli veľmi ťažké. Museli sme spolu s druhom spĺňať kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu 60 hodín. Dôležité bolo si preštudovať materiály o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa. Veď každé dieťa je iná osobnosť. Profesionálna náhradná starostlivosť je forma starostlivosti náhradného prostredia. Naším poslaním je poskytnúť prechodnú starostlivosť dieťaťu. Obaja sme zamestnancami detského domova, čiže máme pracovnoprávny vzťah so zariadením. Pobyt dieťaťa je akousi priestupnou stanicou. Nie je u nás natrvalo. Môže sa stať, že keď sa upravia podmienky v biologickej rodine, alebo sa nájde náhradná rodina, dieťa nás opustí. Musím zdôrazniť, že je to veľmi zodpovedná a náročná práca, ktorá ovplyvní život všetkých členov rodiny. V súčasnej dobe máme šesť detí v profesionálnej rodine. Sú to deti, ktoré mali psychické problémy. V ich očiach vládol smútok. Hlad a smäd ich sprevádzal, kým sa nedostali do detského domova, alebo krízového centra. Za všetko hovoria ich slová: „Nechajte si nás, je nám tu dobre.“ Myslím si, že byť profesionálnym rodičom je úžasná vec. Hovorím im, že sú to deti nášho srdca. Veď prežívame s nimi radosti, ale aj úskalia. Veľmi silným a formujúcim faktorom výchovy je celé prostredie, v ktorom dieťa žije a rozvíja sa. Potom nasledujú hry, škola, priatelia, kniha, TV, sociálne, kultúrne a iné vplyvy. Každé dieťa je iné! Výchova vyžaduje maximálnu trpezlivosť, porozumenie a láskavé konanie. Pokojnou a vyrovnanou výchovou sa docieli viac ako krikom a trestaním. Deti treba cvičiť, učiť, primerane zaťažovať povinnosťami, zamestnať úlohami, ktoré vie, alebo musí zvládnuť. Príklad rodičov je najlepším učiteľom. Veď citová väzba, životná skúsenosť, úsilie sa stretne s kladným výsledkom.“
- Toto je cesta, ktorou chcete do budúcnosti ísť?
„Áno. Sme šťastní, keď vidíme, ako deti napredujú, ako im pomáha rodinné prostredie a výchova v kresťanskom duchu. Veľké ďakujem patrí pedagogickým pracovníkom ZŠ s MŠ v Muráni, ktorí nám pomáhajú pri výchove a vzdelávaní.“
Na záver chcem dodať, že odkedy som spoznala profesionálnu matku, pani Ľubicu, patrí jej môj obdiv. Oceňujem jej obetavosť, pracovitosť, starostlivosť a zodpovednosť pomôcť matkám, či rodinám. Rodičia dali deťom život, ale profesionálni rodičia ich naučia umeniu rozumne žiť, s prípravou pre budúcnosť.
Za rozhovor ďakuje:
Adela Michalská
{jcomments on}

































Výraz profesionálne rodičovstvo mnohým nič nehovorí, ale profesionálna rodina býva aj v Muráni. Pokúsim sa vám priblížiť život takejto rodiny, nakoľko mi dovolili vstúpiť do 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a