a v srdciach dobrých ľudí. Tieto deti sú si určite vedomé, čo pre nich znamená teplo domova, rodina, priatelia. Určite sú to najkrajšie chvíle v ich živote, keď našli pokoj, radosť, šťastie a môžu viesťplnohodnotný život v kruhu rodiny, o ktorý boli ukrátení.
- Pani Borošová, priblížte nám vaše začiatky a život vo vašej veľkej rodine.
„Najprv som pracovala ako vychovávateľka v Detskom domove v Jesenskom. Mám ukončené stredoškolské vzdelanie pedagogického smeru s maturitou a špeciálnu pedagogiku. Dlho som rozmýšľala... Začiatky boli veľmi ťažké. Museli sme spolu s druhom spĺňať kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu 60 hodín. Dôležité bolo si preštudovať materiály o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa. Veď každé dieťa je iná osobnosť. Profesionálna náhradná starostlivosť je forma starostlivosti náhradného prostredia. Naším poslaním je poskytnúť prechodnú starostlivosť dieťaťu. Obaja sme zamestnancami detského domova, čiže máme pracovnoprávny vzťah so zariadením. Pobyt dieťaťa je akousi priestupnou stanicou. Nie je u nás natrvalo. Môže sa stať, že keď sa upravia podmienky v biologickej rodine, alebo sa nájde náhradná rodina, dieťa nás opustí. Musím zdôrazniť, že je to veľmi zodpovedná a náročná práca, ktorá ovplyvní život všetkých členov rodiny. V súčasnej dobe máme šesť detí v profesionálnej rodine. Sú to deti, ktoré mali psychické problémy. V ich očiach vládol smútok. Hlad a smäd ich sprevádzal, kým sa nedostali do detského domova, alebo krízového centra. Za všetko hovoria ich slová: „Nechajte si nás, je nám tu dobre.“ Myslím si, že byť profesionálnym rodičom je úžasná vec. Hovorím im, že sú to deti nášho srdca. Veď prežívame s nimi radosti, ale aj úskalia. Veľmi silným a formujúcim faktorom výchovy je celé prostredie, v ktorom dieťa žije a rozvíja sa. Potom nasledujú hry, škola, priatelia, kniha, TV, sociálne, kultúrne a iné vplyvy. Každé dieťa je iné! Výchova vyžaduje maximálnu trpezlivosť, porozumenie a láskavé konanie. Pokojnou a vyrovnanou výchovou sa docieli viac ako krikom a trestaním. Deti treba cvičiť, učiť, primerane zaťažovať povinnosťami, zamestnať úlohami, ktoré vie, alebo musí zvládnuť. Príklad rodičov je najlepším učiteľom. Veď citová väzba, životná skúsenosť, úsilie sa stretne s kladným výsledkom.“
- Toto je cesta, ktorou chcete do budúcnosti ísť?
„Áno. Sme šťastní, keď vidíme, ako deti napredujú, ako im pomáha rodinné prostredie a výchova v kresťanskom duchu. Veľké ďakujem patrí pedagogickým pracovníkom ZŠ s MŠ v Muráni, ktorí nám pomáhajú pri výchove a vzdelávaní.“
Na záver chcem dodať, že odkedy som spoznala profesionálnu matku, pani Ľubicu, patrí jej môj obdiv. Oceňujem jej obetavosť, pracovitosť, starostlivosť a zodpovednosť pomôcť matkám, či rodinám. Rodičia dali deťom život, ale profesionálni rodičia ich naučia umeniu rozumne žiť, s prípravou pre budúcnosť.
Za rozhovor ďakuje:
Adela Michalská
{jcomments on}





























Výraz profesionálne rodičovstvo mnohým nič nehovorí, ale profesionálna rodina býva aj v Muráni. Pokúsim sa vám priblížiť život takejto rodiny, nakoľko mi dovolili vstúpiť do
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.