– 21.2.2006), učiteľ s dlhoročnou praxou často zdôrazňoval u detí zvýšenú opatrnosť a pozornosť ich zdraviu.
S manželkou Oľgou vychoval troch synov, ale príbeh, ktorý ponúkame do pozornosti našim čitateľom, pramení zo školského prostredia.
Decembrové ráno v roku 1989 bolo veľmi chladné. Pani Anna Valachová stúpala veľmi opatrne, lebo v Muráni v noci na Luciu poriadne snežilo. Zamrznutá cesta ju vonku nelákala, ale musela ísť do obchodu nakúpiť, aby školáci nezostali hladní. Rozmýšľajúc o tom, či niečo nezabudla kúpiť, ocitla sa na školskom dvore. Už chcela namieriť do kuchyne vedľa školy, keď na ľade zazrela detskú postavičku. Vrátila sa späť a tu chlapec... Ležal nechybne, ona stŕpla, ale rýchlo sa spamätala z vlastnej bezmocnosti.
Strašný výkrik privolal kuchárky, ktoré boli svedkami jej snahy otvoriť chlapčaťu ústa. Každý jej nový pokus pomôcť bol bezvýsledný, iba čo jej zahryzol do prstov... Hrozilo mu zadusenie! Vtedy sa už tvoril stále väčší hlúčik okolo miesta nešťastia a medzi prvými pribehol pán učiteľ Pavel Sklenárik. Predral sa k zranenému, urýchlene mu otvoril ústa a povytiahol jazyk. Dýchacie cesty sa uvoľnili a chlapec zakašľal.
„ Už dýcha...!“ nahlas prejavil kolektívnu radosť učiteľ telesnej výchovy. Zistil, že u tohto žiaka IV. ročníka sa nejavila žiadna zlomenina, a tak ho opatrne preniesol do školskej jedálne. Položil ho na stoly, no chlapec nevnímal svoje okolie.
„Janko, prosím ťa, nespi!“ – ozývalo sa volanie učiteľa takmer celou základnou školou, lebo dieťa stále zaspávalo a upadalo do bezvedomia.
„ Zobuď sa, otvor oči, počúvaj ma, Janko!“ – ako echo znelo úsilie učiteľa vo všetkých detských hlávkach. Pán Sklenárik nestrácal nádej a svojho malého po priezvisku menovca preberal až do príchodu obvodného lekára MUDr. Hudeca. V OÚNZ v Revúcej po vyšetrení konštatovali, že chlapec si pádom na zamrznutom kopci spôsobil silný otras mozgu.
Z Janka je už dnes viac ako tridsaťročný mladý muž a pán učiteľ Sklenárik, ktorý ho v roku 1989 zachránil, odišiel navždy 21. februára 2006 vo veku nedožitých 67 rokov.
Česť Vašej pamiatke, pán učiteľ!
Mgr. Ružena Svoreňová
(Prevzaté z Muránskych novín - apríl2011- so súhlasom autorky)
{jcomments on}
piatok, 20 máj 2011 11:37
Spomienka na to, ako učiteľ Pavel Sklenárik z Muráňa zachránil svojho žiaka Doporučený
Napísal(a) Mgr. Ružena Svoreňová
Práca učiteľa na vyučovaní je náročná a zodpovedá, ale každý pedagóg musí venovať veľkú pozornosť deťom aj mimo vyučovania: cez prestávky, na krúžkoch, na výletoch či exkurziách a pod. Stále má na pamäti ich bezpečnosť najmä preto, že učitelia na školských akciách už školákov nevodia za ručičky a u nich práve vtedy, keď nesedia v laviciach, výrazne prevládajú pocity slobody, uvoľnenosti a hravosti. Učiteľ sa musí často správať a prejavovať aj ako rodič, ktorý je schopný predvídať udalosti, súvisiace s nepozornosťou detí: nešťastné náhody, nehody, úrazy...
Bývalý riaditeľ ZŠ v Muráni Mgr. Pavel Sklenárik (8.7.1939
Zverejnené v
Muráň


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a