– 21.2.2006), učiteľ s dlhoročnou praxou často zdôrazňoval u detí zvýšenú opatrnosť a pozornosť ich zdraviu.
S manželkou Oľgou vychoval troch synov, ale príbeh, ktorý ponúkame do pozornosti našim čitateľom, pramení zo školského prostredia.
Decembrové ráno v roku 1989 bolo veľmi chladné. Pani Anna Valachová stúpala veľmi opatrne, lebo v Muráni v noci na Luciu poriadne snežilo. Zamrznutá cesta ju vonku nelákala, ale musela ísť do obchodu nakúpiť, aby školáci nezostali hladní. Rozmýšľajúc o tom, či niečo nezabudla kúpiť, ocitla sa na školskom dvore. Už chcela namieriť do kuchyne vedľa školy, keď na ľade zazrela detskú postavičku. Vrátila sa späť a tu chlapec... Ležal nechybne, ona stŕpla, ale rýchlo sa spamätala z vlastnej bezmocnosti.
Strašný výkrik privolal kuchárky, ktoré boli svedkami jej snahy otvoriť chlapčaťu ústa. Každý jej nový pokus pomôcť bol bezvýsledný, iba čo jej zahryzol do prstov... Hrozilo mu zadusenie! Vtedy sa už tvoril stále väčší hlúčik okolo miesta nešťastia a medzi prvými pribehol pán učiteľ Pavel Sklenárik. Predral sa k zranenému, urýchlene mu otvoril ústa a povytiahol jazyk. Dýchacie cesty sa uvoľnili a chlapec zakašľal.
„ Už dýcha...!“ nahlas prejavil kolektívnu radosť učiteľ telesnej výchovy. Zistil, že u tohto žiaka IV. ročníka sa nejavila žiadna zlomenina, a tak ho opatrne preniesol do školskej jedálne. Položil ho na stoly, no chlapec nevnímal svoje okolie.
„Janko, prosím ťa, nespi!“ – ozývalo sa volanie učiteľa takmer celou základnou školou, lebo dieťa stále zaspávalo a upadalo do bezvedomia.
„ Zobuď sa, otvor oči, počúvaj ma, Janko!“ – ako echo znelo úsilie učiteľa vo všetkých detských hlávkach. Pán Sklenárik nestrácal nádej a svojho malého po priezvisku menovca preberal až do príchodu obvodného lekára MUDr. Hudeca. V OÚNZ v Revúcej po vyšetrení konštatovali, že chlapec si pádom na zamrznutom kopci spôsobil silný otras mozgu.
Z Janka je už dnes viac ako tridsaťročný mladý muž a pán učiteľ Sklenárik, ktorý ho v roku 1989 zachránil, odišiel navždy 21. februára 2006 vo veku nedožitých 67 rokov.
Česť Vašej pamiatke, pán učiteľ!
Mgr. Ružena Svoreňová
(Prevzaté z Muránskych novín - apríl2011- so súhlasom autorky)
{jcomments on}
piatok, 20 máj 2011 11:37
Spomienka na to, ako učiteľ Pavel Sklenárik z Muráňa zachránil svojho žiaka Doporučený
Napísal(a) Mgr. Ružena Svoreňová
Práca učiteľa na vyučovaní je náročná a zodpovedá, ale každý pedagóg musí venovať veľkú pozornosť deťom aj mimo vyučovania: cez prestávky, na krúžkoch, na výletoch či exkurziách a pod. Stále má na pamäti ich bezpečnosť najmä preto, že učitelia na školských akciách už školákov nevodia za ručičky a u nich práve vtedy, keď nesedia v laviciach, výrazne prevládajú pocity slobody, uvoľnenosti a hravosti. Učiteľ sa musí často správať a prejavovať aj ako rodič, ktorý je schopný predvídať udalosti, súvisiace s nepozornosťou detí: nešťastné náhody, nehody, úrazy...
Bývalý riaditeľ ZŠ v Muráni Mgr. Pavel Sklenárik (8.7.1939
Zverejnené v
Muráň
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.