Ján Čambal z Kladna.
Z množstva rôznych písomných podkladov sme sa dozvedeli, že návrh na zriadenie pamätného múzea v Muráni padol ešte pred polstoročím. Na začiatku 20. storočia, v čase pomerne priaznivom pre zakladanie nových muzeálnych zbierok, vyšli v spracovaní Jozefa Droppu a jeho dvoch pohorelských spolupracovníkov J. Bahéryho a R. Dolláka Maďarské dejiny Muránskeho hradu. Druhé vydanie tejto knihy sa realizovalo na návrh bulharského cára Ferdinanda Coburga v slovenčine. Je zaujímavé, že oba diela vyšli v Pohorelej. Autori priznávajú, že sa zaoberali už počas tvorby koncepcie rukopisov myšlienkou sústrediť a aj v pôvodine predstaviť verejnosti všetko, o čom sa píše v knihe. Najagilnejším hlásateľom tejto myšlienky bol pohorelský učiteľ Jozef Bahéry, narodený v Muráni, ktorý propagoval túto ideu v mnohých menších článkoch a prednáškach, zdôrazňujúc, že historické pamiatky so vzťahom k Muránskemu hradu by bolo potrebné vystaviť v „museu“, v ktorom by si ich mohli záujemcovia, menovite turisti, kedykoľvek prezrieť.
Smelé kontúry myšlienky založiť obecné múzeum v Muráni dostali presnejšiu podobu iba nedávno, keď za účelom rozvoja kultúrneho života v obci a regióne, rozvoja kultúrno – poznávacieho cestovného ruchu a prezentácie historicko – kultúrneho dedičstva regiónu v novembri 2009 založili múzeum Muráň. Pri zakladaní múzea úzko spolupracovali s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Hlavným poslaním múzea Muráň je dokumentácia, archivácia a prezentácia kultúrneho dedičstva a histórie obce a regiónu Gemer – Malohont.
MG-OD

































Medzi obce na Gemeri, ktoré sa budú môcť pýšiť zriadením svojho obecného múzea, patrí od 30. mája 2014 aj stredogemerská obec Muráň. Múzeum slávnostne otvorili v priestoroch národnej kultúrnej pamiatky Rímsko-katolíckej fary v rámci dvojdňových Muránskych hradných hier. Súčasťou bola aj vernisáž fotografických obrazov muránskeho rodáka Ing. Maroša Detka vo vynovených priestoroch múzea. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a