Medzi obce na Gemeri, ktoré sa budú môcť pýšiť zriadením svojho obecného múzea, patrí od 30. mája 2014 aj stredogemerská obec Muráň. Múzeum slávnostne otvorili v priestoroch národnej kultúrnej pamiatky Rímsko-katolíckej fary v rámci dvojdňových Muránskych hradných hier. Súčasťou bola aj vernisáž fotografických obrazov muránskeho rodáka Ing. Maroša Detka vo vynovených priestoroch múzea. Ján Čambal z Kladna.
Z množstva rôznych písomných podkladov sme sa dozvedeli, že návrh na zriadenie pamätného múzea v Muráni padol ešte pred polstoročím. Na začiatku 20. storočia, v čase pomerne priaznivom pre zakladanie nových muzeálnych zbierok, vyšli v spracovaní Jozefa Droppu a jeho dvoch pohorelských spolupracovníkov J. Bahéryho a R. Dolláka Maďarské dejiny Muránskeho hradu. Druhé vydanie tejto knihy sa realizovalo na návrh bulharského cára Ferdinanda Coburga v slovenčine. Je zaujímavé, že oba diela vyšli v Pohorelej. Autori priznávajú, že sa zaoberali už počas tvorby koncepcie rukopisov myšlienkou sústrediť a aj v pôvodine predstaviť verejnosti všetko, o čom sa píše v knihe. Najagilnejším hlásateľom tejto myšlienky bol pohorelský učiteľ Jozef Bahéry, narodený v Muráni, ktorý propagoval túto ideu v mnohých menších článkoch a prednáškach, zdôrazňujúc, že historické pamiatky so vzťahom k Muránskemu hradu by bolo potrebné vystaviť v „museu“, v ktorom by si ich mohli záujemcovia, menovite turisti, kedykoľvek prezrieť.
Smelé kontúry myšlienky založiť obecné múzeum v Muráni dostali presnejšiu podobu iba nedávno, keď za účelom rozvoja kultúrneho života v obci a regióne, rozvoja kultúrno – poznávacieho cestovného ruchu a prezentácie historicko – kultúrneho dedičstva regiónu v novembri 2009 založili múzeum Muráň. Pri zakladaní múzea úzko spolupracovali s Gemersko – malohontským múzeom v Rimavskej Sobote. Hlavným poslaním múzea Muráň je dokumentácia, archivácia a prezentácia kultúrneho dedičstva a histórie obce a regiónu Gemer – Malohont.
MG-OD
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.