Začiatok novembra už tradične patrí spomienke na Troch sokolov. Obec Plešivec, SZPB Rožňava, Miestny odbor Matice slovenskej Plešivec, Dom Matice slovenskej Rožňava, SZPB Plešivec, za účasti žiakov ZŠ s VJS v Plešivci, tohto roku aj ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy, ako aj miestnych obyvateľov zorganizovali spomienkové stretnutie pri príležitosti odsúdenia náhlym súdom v stoličnom dome v Plešivci na smrť troch sokolov Štefana Daxnera, Jána Francisciho a Michala Bakulínyho v roku 1848. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Zlatica Halková sa ujala sprievodných slov a privítala všetkých prítomných. Úvodom zarecitoval Radomír Znak zo ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy práve báseň od Francisciho Hoj traja sokoli a následne v pútavom príhovore podpredseda ústrednej rady a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave p. Norbert Lackoprítomným pripomenul prečo sme sa tu stretli. Upozornil na to, že v roku 1848 bolo najvýznamnejšou európskou udalosťou povstanie, ktoré vypuklo v septembri ako dôsledok nahromadených neriešených národných a sociálnych požiadaviek. Andrea Brenkusová zo ZŠ s VJS v Plešivci pozdravila básňou od Janka Kráľa Orol. Nezabudli sme spomenúť aj rok Ľudovíta Štúra, však aj traja sokoli patrili do štúrovskej generácie. Položenie vencov pri pamätnej tabuli akad. sochára Frica Motošku, ktorá nám pripomína troch slovenských sokolov je už symbolickým aktom, ktorý veríme, že sa bude opakovať aj po ďalšie roky. Potešila nás aj prítomnosť našich kolegýň a to Ingrid Šulkovej z DMS Rimavská Sobota, ako aj Aleny Rezkovej z DMS Lučenec - Fiľakovo. Veľké poďakovanie patrí starostke obce Plešivec p. Ivete Šušánovej za dôstojné zabezpečenie celého priebehu spomienky. Poďakovanie patrí aj všetkým, ktorí stále majú záujem a chcú si pripomenúť udalosti, ktoré tvorili naše dejiny.
Ing. Zlatica Halková
Riaditeľka DMS Rožňava
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a