Plešivec (7)
Obec Plešivec a Dobrovoľný hasičský zbor v Plešivci zorganizovali v piatok 6. mája 2022 oslavy sv. Floriána vo dvore kultúrneho domu. Deti z Materskej školy a škôl v obci sa striedali v hodinových intervaloch. Všetky skupiny detí boli privítané, bol vysvetlený význam sviatku sv. Floriána – patróna hasičov a záchranárov. Svoju techniku prezentovalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Rožňave, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Plešivci a dobrovoľné hasičské zbory okresov Rožňava a Revúca – Plešivec, Silica, Slavošovce, Jelšava a Gemerská Ves. Deti si mohli popozerať hasičské a policajné autá, mohli si vyskúšať „hasenie požiaru hotela“ a prezrieť si výstavu hasičských áut lepených z papiera.
Blížil sa čas obeda, kedy bolo prítomných najviac detí, a vtedy domáca jednotka vykonala ukážku hasebných prác z CAS 15 IVECO DAILY. Hasil sa „záhradný domček“ na dvore kultúrneho domu.
Zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých v Plešivci s hasičskou penou
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec v piatok 13. augusta 2021 už po niekoľkýkrát organizovala zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých. Stalo sa tak tradíciou, že dobrovoľní hasiči z Plešivca oslovili dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby im pre deti vyrobili hasičskú penu.
Tento rok to bolo iné v tom, že penu vyrobili spoločne, a tak urobili radosť pre všetkých, ktorí si v nej zašantili.
Ďakujeme za pozvanie a tešíme sa na spoločné podujatie niekedy nabudúce.
Spomienka na Troch sokolov - Jána Francisciho, Štefana Marka Daxnera a Michala Bakulínyho v Plešivci
Napísal(a) zlatica halková
Začiatok novembra už tradične patrí spomienke na Troch sokolov. Obec Plešivec, SZPB Rožňava, Miestny odbor Matice slovenskej Plešivec, Dom Matice slovenskej Rožňava, SZPB Plešivec, za účasti žiakov ZŠ s VJS v Plešivci, tohto roku aj ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy, ako aj miestnych obyvateľov zorganizovali spomienkové stretnutie pri príležitosti odsúdenia náhlym súdom v stoličnom dome v Plešivci na smrť troch sokolov Štefana Daxnera, Jána Francisciho a Michala Bakulínyho v roku 1848. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Zlatica Halková sa ujala sprievodných slov a privítala všetkých prítomných. Úvodom zarecitoval Radomír Znak zo ZŠ akad. Jura Hronca z Rožňavy práve báseň od Francisciho Hoj traja sokoli a následne v pútavom príhovore podpredseda ústrednej rady a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave p. Norbert Lacko

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-