pondelok, 22 marec 2010 10:31
Noví ľudia vo vedení obce Hrušov pod Soroškou prinášajú aj nové nápady
Napísal(a) Manželia Zsebikovci
Viete koľko obcí na Slovensku existuje s názvom Hrušov? Nerátal som ich ani ja. Ale v súvislosti s obcou rovnakého názvu z horného Gemera, ktorá leží pod Soroškou, v prekrásnom prostredí na úpätí Horného vrchu v katastri Národného parku Slovenský kras som sa dozvedel o nich jednu zaujímavosť. Na Obecnom úrade si dali toľko starosti, vyhľadali a zrátali si ich. Že sa im to oplatilo, prečítajte si článok od manželov Zsebíkových, ktorí mi o tom napísali: "Noví ľudia vo vedení obce Hrušov v Rožňavskom okrese prinášajú aj nové nápady. S myšlienkou na spoluprácu obcí so spoločným názvom Hrušov prišiel po voľbách nový starosta. Jeho snom bolo, aby sa stretávali starostovia Hrušovov od Burgenlandu až po Sedmohradsko. Obecné zastupiteľstvo uznesením poverilo starostu obce preskúmať možnosti vzájomných kontaktov. Z toho dôvodu oslovil starosta Július Šebo všetky obce s názvom Hrušov doma i v zahraničí (Rakúsko, Maďarsko a Rumunsko). Okrem slovenských obcí sa ozvali zástupcovia z Rakúska a Rumunska.
Prvýkrát sa stretnutie uskutočnilo 26.11.2007 v našom Hrušove (okres Rožňava). Zúčastnili sa ho starostovia z piatich obcí s názvom Hrušov zo Slovenska (Hrušov, okr. Veľký Krtíš; Hrušov, okr. Rožňava; Spišský Hrušov; Nižný Hrušov; Vyšný Hrušov).
Bolo to stretnutie ako zoznamovacie. Tu starostovia obcí prijali vyhlásenie o vzájomnej spolupráci a stretávaní a spoznávaní sa navzájom.
Ich ďalšie stretnutie sa uskutočnilo v máji 2008 na 1. ročníku Hrušovských májových dní. Tu si navzájom vymenili skúsenosti o regionálnom rozvoji a vidieckom turizme. Toto pracovné stretnutie bolo podložené niekoľkými odbornými prednáškami. Svojimi skúsenosťami prispeli všetci starostovia, ale hlavne Ing. Bendík z Hrušova, okres Veľký Krtíš, ktorý už má cenné skúsenosti z organizovania podobných akcií (Hontianska paráda).
Toto stretnutie prinieslo už aj náznak širšej spolupráce obcí. Svedčí o tom účasť jedného družstva z obce Nižný Hrušov na medzinárodných rybárskych pretekoch a v súťaži vo varení rybacej polievky (halászlé), ktoré sa uskutočnili ako súčasť Hrušovských májových dní.
Všetci starostovia prijali pozvanie pána Ing. Bendíka na Hontiansku parádu, ktorá sa uskutočnila v auguste 2008.
Aj ďalší, v poradí 2. ročník Hrušovských májových dní v roku 2009 poskytol priestor na spoločné stretnutie sa Hrušovčanov. Ich spoluprácu podporil svojou účasťou na spoločnom rokovaní aj minister pôdohospodárstva SR, Ing. Stanislav Becík.
Po prvých nesmelých krokoch sa spolupráca obcí s názvom Hrušov začala pomaly rozbiehať. Ďalšiu príležitosť na stretnutie sa Hrušovčanov poskytla obec Nižný Hrušov, okr. Vranov. Tu sa stretli zástupcovia všetkých piatich Hrušovov na súťaži vo varení gulášu.
Už druhýkrát sme dostali pozvánku na spoločné stretnutie sa v Hrušove v okrese Veľký Krtíš, kde usporiadajú už tradičnú Hontiansku parádu.
Aj na tento rok pripravujeme spoločné aktivity. Začiatkom mája (7. až 9. mája) sa uskutočnia už tradičné Hrušovské májové dni a na spoločné stretnutie všetkých piatich Hrušovov sa tešíme aj 1. augusta do Spišského Hrušova a na konci leta v Hrušove pri Veľkom Krtíši v rámci Hontianskej parády."
Manželia Zsebikovci
{gallery}obsah/hrusov{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Hrušov
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.