pondelok, 22 marec 2010 10:31
Noví ľudia vo vedení obce Hrušov pod Soroškou prinášajú aj nové nápady
Napísal(a) Manželia Zsebikovci
Viete koľko obcí na Slovensku existuje s názvom Hrušov? Nerátal som ich ani ja. Ale v súvislosti s obcou rovnakého názvu z horného Gemera, ktorá leží pod Soroškou, v prekrásnom prostredí na úpätí Horného vrchu v katastri Národného parku Slovenský kras som sa dozvedel o nich jednu zaujímavosť. Na Obecnom úrade si dali toľko starosti, vyhľadali a zrátali si ich. Že sa im to oplatilo, prečítajte si článok od manželov Zsebíkových, ktorí mi o tom napísali: "Noví ľudia vo vedení obce Hrušov v Rožňavskom okrese prinášajú aj nové nápady. S myšlienkou na spoluprácu obcí so spoločným názvom Hrušov prišiel po voľbách nový starosta. Jeho snom bolo, aby sa stretávali starostovia Hrušovov od Burgenlandu až po Sedmohradsko. Obecné zastupiteľstvo uznesením poverilo starostu obce preskúmať možnosti vzájomných kontaktov. Z toho dôvodu oslovil starosta Július Šebo všetky obce s názvom Hrušov doma i v zahraničí (Rakúsko, Maďarsko a Rumunsko). Okrem slovenských obcí sa ozvali zástupcovia z Rakúska a Rumunska.
Prvýkrát sa stretnutie uskutočnilo 26.11.2007 v našom Hrušove (okres Rožňava). Zúčastnili sa ho starostovia z piatich obcí s názvom Hrušov zo Slovenska (Hrušov, okr. Veľký Krtíš; Hrušov, okr. Rožňava; Spišský Hrušov; Nižný Hrušov; Vyšný Hrušov).
Bolo to stretnutie ako zoznamovacie. Tu starostovia obcí prijali vyhlásenie o vzájomnej spolupráci a stretávaní a spoznávaní sa navzájom.
Ich ďalšie stretnutie sa uskutočnilo v máji 2008 na 1. ročníku Hrušovských májových dní. Tu si navzájom vymenili skúsenosti o regionálnom rozvoji a vidieckom turizme. Toto pracovné stretnutie bolo podložené niekoľkými odbornými prednáškami. Svojimi skúsenosťami prispeli všetci starostovia, ale hlavne Ing. Bendík z Hrušova, okres Veľký Krtíš, ktorý už má cenné skúsenosti z organizovania podobných akcií (Hontianska paráda).
Toto stretnutie prinieslo už aj náznak širšej spolupráce obcí. Svedčí o tom účasť jedného družstva z obce Nižný Hrušov na medzinárodných rybárskych pretekoch a v súťaži vo varení rybacej polievky (halászlé), ktoré sa uskutočnili ako súčasť Hrušovských májových dní.
Všetci starostovia prijali pozvanie pána Ing. Bendíka na Hontiansku parádu, ktorá sa uskutočnila v auguste 2008.
Aj ďalší, v poradí 2. ročník Hrušovských májových dní v roku 2009 poskytol priestor na spoločné stretnutie sa Hrušovčanov. Ich spoluprácu podporil svojou účasťou na spoločnom rokovaní aj minister pôdohospodárstva SR, Ing. Stanislav Becík.
Po prvých nesmelých krokoch sa spolupráca obcí s názvom Hrušov začala pomaly rozbiehať. Ďalšiu príležitosť na stretnutie sa Hrušovčanov poskytla obec Nižný Hrušov, okr. Vranov. Tu sa stretli zástupcovia všetkých piatich Hrušovov na súťaži vo varení gulášu.
Už druhýkrát sme dostali pozvánku na spoločné stretnutie sa v Hrušove v okrese Veľký Krtíš, kde usporiadajú už tradičnú Hontiansku parádu.
Aj na tento rok pripravujeme spoločné aktivity. Začiatkom mája (7. až 9. mája) sa uskutočnia už tradičné Hrušovské májové dni a na spoločné stretnutie všetkých piatich Hrušovov sa tešíme aj 1. augusta do Spišského Hrušova a na konci leta v Hrušove pri Veľkom Krtíši v rámci Hontianskej parády."
Manželia Zsebikovci
{gallery}obsah/hrusov{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Hrušov


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a