Noví ľudia vo vedení obce Hrušov pod Soroškou prinášajú aj nové nápady
Napísal(a) Manželia Zsebikovci
Viete koľko obcí na Slovensku existuje s názvom Hrušov? Nerátal som ich ani ja. Ale v súvislosti s obcou rovnakého názvu z horného Gemera, ktorá leží pod Soroškou, v prekrásnom prostredí na úpätí Horného vrchu v katastri Národného parku Slovenský kras som sa dozvedel o nich jednu zaujímavosť. Na Obecnom úrade si dali toľko starosti, vyhľadali a zrátali si ich. Že sa im to oplatilo, prečítajte si článok od manželov Zsebíkových, ktorí mi o tom napísali: "Noví ľudia vo vedení obce Hrušov v Rožňavskom okrese prinášajú aj nové nápady. S myšlienkou na spoluprácu obcí so spoločným názvom Hrušov prišiel po voľbách nový starosta. Jeho snom bolo, aby sa stretávali starostovia Hrušovov od Burgenlandu až po Sedmohradsko. Obecné zastupiteľstvo uznesením poverilo starostu obce preskúmať možnosti vzájomných kontaktov. Z toho dôvodu oslovil starosta Július Šebo všetky obce s názvom Hrušov doma i v zahraničí (Rakúsko, Maďarsko a Rumunsko). Okrem slovenských obcí sa ozvali zástupcovia z Rakúska a Rumunska.
Prvýkrát sa stretnutie uskutočnilo 26.11.2007 v našom Hrušove (okres Rožňava). Zúčastnili sa ho starostovia z piatich obcí s názvom Hrušov zo Slovenska (Hrušov, okr. Veľký Krtíš; Hrušov, okr. Rožňava; Spišský Hrušov; Nižný Hrušov; Vyšný Hrušov).
Bolo to stretnutie ako zoznamovacie. Tu starostovia obcí prijali vyhlásenie o vzájomnej spolupráci a stretávaní a spoznávaní sa navzájom.
Ich ďalšie stretnutie sa uskutočnilo v máji 2008 na 1. ročníku Hrušovských májových dní. Tu si navzájom vymenili skúsenosti o regionálnom rozvoji a vidieckom turizme. Toto pracovné stretnutie bolo podložené niekoľkými odbornými prednáškami. Svojimi skúsenosťami prispeli všetci starostovia, ale hlavne Ing. Bendík z Hrušova, okres Veľký Krtíš, ktorý už má cenné skúsenosti z organizovania podobných akcií (Hontianska paráda).
Toto stretnutie prinieslo už aj náznak širšej spolupráce obcí. Svedčí o tom účasť jedného družstva z obce Nižný Hrušov na medzinárodných rybárskych pretekoch a v súťaži vo varení rybacej polievky (halászlé), ktoré sa uskutočnili ako súčasť Hrušovských májových dní.
Všetci starostovia prijali pozvanie pána Ing. Bendíka na Hontiansku parádu, ktorá sa uskutočnila v auguste 2008.
Aj ďalší, v poradí 2. ročník Hrušovských májových dní v roku 2009 poskytol priestor na spoločné stretnutie sa Hrušovčanov. Ich spoluprácu podporil svojou účasťou na spoločnom rokovaní aj minister pôdohospodárstva SR, Ing. Stanislav Becík.
Po prvých nesmelých krokoch sa spolupráca obcí s názvom Hrušov začala pomaly rozbiehať. Ďalšiu príležitosť na stretnutie sa Hrušovčanov poskytla obec Nižný Hrušov, okr. Vranov. Tu sa stretli zástupcovia všetkých piatich Hrušovov na súťaži vo varení gulášu.
Už druhýkrát sme dostali pozvánku na spoločné stretnutie sa v Hrušove v okrese Veľký Krtíš, kde usporiadajú už tradičnú Hontiansku parádu.
Aj na tento rok pripravujeme spoločné aktivity. Začiatkom mája (7. až 9. mája) sa uskutočnia už tradičné Hrušovské májové dni a na spoločné stretnutie všetkých piatich Hrušovov sa tešíme aj 1. augusta do Spišského Hrušova a na konci leta v Hrušove pri Veľkom Krtíši v rámci Hontianskej parády."
Manželia Zsebikovci
{gallery}obsah/hrusov{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.