Moja rodina sa osobne zúčastnila aj Hontianskej parády v našej družobnej obci v Hrušove, v okrese Veľký Krtíš. Už to bol jej pätnásty ročník a táto paráda si udržiava stále vysoký štandard. Jednak v tom, že sa jej zúčastňujú renomované súbory, ako aj v tom, že tu stretnete mnoho ľudových umelcov a môžete si nielen kúpiť ich výrobky, ale aj na vlastné oči vidieť ich tvorbu. Aj jazyk si tu príde na svoje pri tradičných jedlách, ako je domáci chlieb pečený v kamennej peci s masťou a cibuľou, guláše, halušky, lokše, lepníky a mnoho iných. Páčia sa aj tematické dvory. Tohto roku bol aj hornogemerský dvor, ale bohužiaľ, nebol to dvor hrušovský. Možno snáď v budúcnosti. Tu v Hrušove pri Veľkom Krtíši ma vždy prekvapuje množstvo mládeže, ktorá si užíva pri tradičnej hudbe a nie na diskotéke.
Teraz sa pripravujeme, okrem komunálych volieb, aj na návštevu z Gymnázia P.J. Šafárika v Rožňave, kde od 11.10 budú na výmennom pobyte študenti z Belgicka a zo Španielska. Hoci tu budú len týždeň, prídu aj k nám do Hrušova, kde navštívia kaplnku sv. Anny, miestne múzeá a predvedieme im ako sa tradične varí slivkový lekvár a páli pálenka. Večer im uvaríme guláš z diviny a budeme opekať slaninu. Budeme sa modliť, aby nám vyšlo počasie. S organizáciou nám pomôže aj Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré na javisku premietne pre študentov ekologické filmy a aj filmy o podzemných krásach Dolného vrchu a Hrušovskej jaskyne.
Ing. Katarína Zsebiková.“
FOTOGALÉRIA
{gallery}kultura/den/javisko{/gallery}
{jcomments on}































Tohtoročné leto bolo bohaté na hornom Gemeri nielen na zaujímavé udalosti, ale svoje si urobilo aj počasie bohatými dažďami. Niektorým organizátorom to spravilo škrt cez rozpočet a preto pripravovaný program nemal ani takú odozvu na stránke Maj Gemer. Opýtal som sa preto nedávno pani Ing. Kataríny Zsebikovej z Hrušova, ako to u nich dopadlo, keď sa hotovali odovzdať do užívania nové javisko Pod hruškami. Iste aj vás bude zaujímať, čo mi odpísala:
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.