Moja rodina sa osobne zúčastnila aj Hontianskej parády v našej družobnej obci v Hrušove, v okrese Veľký Krtíš. Už to bol jej pätnásty ročník a táto paráda si udržiava stále vysoký štandard. Jednak v tom, že sa jej zúčastňujú renomované súbory, ako aj v tom, že tu stretnete mnoho ľudových umelcov a môžete si nielen kúpiť ich výrobky, ale aj na vlastné oči vidieť ich tvorbu. Aj jazyk si tu príde na svoje pri tradičných jedlách, ako je domáci chlieb pečený v kamennej peci s masťou a cibuľou, guláše, halušky, lokše, lepníky a mnoho iných. Páčia sa aj tematické dvory. Tohto roku bol aj hornogemerský dvor, ale bohužiaľ, nebol to dvor hrušovský. Možno snáď v budúcnosti. Tu v Hrušove pri Veľkom Krtíši ma vždy prekvapuje množstvo mládeže, ktorá si užíva pri tradičnej hudbe a nie na diskotéke.
Teraz sa pripravujeme, okrem komunálych volieb, aj na návštevu z Gymnázia P.J. Šafárika v Rožňave, kde od 11.10 budú na výmennom pobyte študenti z Belgicka a zo Španielska. Hoci tu budú len týždeň, prídu aj k nám do Hrušova, kde navštívia kaplnku sv. Anny, miestne múzeá a predvedieme im ako sa tradične varí slivkový lekvár a páli pálenka. Večer im uvaríme guláš z diviny a budeme opekať slaninu. Budeme sa modliť, aby nám vyšlo počasie. S organizáciou nám pomôže aj Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré na javisku premietne pre študentov ekologické filmy a aj filmy o podzemných krásach Dolného vrchu a Hrušovskej jaskyne.
Ing. Katarína Zsebiková.“
FOTOGALÉRIA
{gallery}kultura/den/javisko{/gallery}
{jcomments on}

































Tohtoročné leto bolo bohaté na hornom Gemeri nielen na zaujímavé udalosti, ale svoje si urobilo aj počasie bohatými dažďami. Niektorým organizátorom to spravilo škrt cez rozpočet a preto pripravovaný program nemal ani takú odozvu na stránke Maj Gemer. Opýtal som sa preto nedávno pani Ing. Kataríny Zsebikovej z Hrušova, ako to u nich dopadlo, keď sa hotovali odovzdať do užívania nové javisko Pod hruškami. Iste aj vás bude zaujímať, čo mi odpísala: 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a