V piebehu doterajších 10 ročníkov darovalo počas tejto akcie bezplatne krv viac ako 250 darcov krvi.
Táto akcia je jediná v Slovenskej republike. Napriek výzvam z uplynulých ročníkov sa k nej v rámci SR pripojilo len 5 darcov krvi z Trebišova. V dobe od 8.00 do 11.00 hodiny sa dostavilo na Obecný úrad darovať krv 32 darcov, z ktorých odobrali krv 30 darcom. Medzi darcami bol aj Jaroslav Pinzík z Tornale, ktorý daroval krv stý raz!
Medzi darcami krvi boli aj celé rodiny, ako napr. Mária, Dominik a Peter Lakotovci (strýko bojoval v I. Čs. armádnom zbore v ZSSR), rodina Peter st., Darina a Peter ml. Gibalovci (vnuci brig. gen. I. Gibalu, účastníka SNP a ťažko raneného v bojoch medzi Sv. Krížom n/Hronom a Hr. Dúbravou).
Napriek úspešnosti uvedenej akcie darcovia krvi vyjadrovali nespokojnosť nad zásadami, ktoré presadili hlavní odborníci pre transfuziológiu a hematológiu z rezortu zdravotníctva SR, že krv nemôžu darovať darcovia, ktorí majú „skrytý bacil"! Napriek tomu, po vyšetrení na infekčnom oddelení v Banskej Bystrici, odporúčajú darcu zaradiť medzi nezávadavých darcov krvi. No pán hl. odb. MZ SR presadil rešpektovanie príslušných ustanovení Zák. č. 333/2005, že takýto darca so „spiacim bacilom" musí byť trvale vylúčený z darovania krvi!
Pritom, pokiaľ sú naše informácie správne, v Čechách, v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Ukrajine, Rusku a tiež v USA takáto prekážka nie je dôvodom nedarovania krvi. Bolo by žiadúce, aby v záujme odstránenia takýchto nepríjemných nedorozumení bol darcom krvi dostupný odborný výklad k tejto problematike, aby bol eliminovaný jeden z dôvodov majúci negatívny dopad na záujem o darcovstvo krvi.
Napriek niektorým výhradám týkajúcich sa Zákona č. 333/2005 naša akcia na počesť SNP mala slušnú účasť - z 32 darcov krvi odobrali krv 30 darcom. Medzi nimi bol aj spomínaný 100-násobný darca krvi Jaroslav Pinzík z Tornale a 120-násobný darca krvi Július Doboš z Gemerskej Panice.
Na opísanej akcii je pozoruhodné, že darcov krvi prišli pozdraviť a položili vence k pamätníku obetí fašizmu v Čiernom Potoku prvý tajomník Vojenského pridelenca Ruskej federácie v SR pl. Jevgenij Borisenko, ďalej syn Štefana Kapca odvlečeného do koncentračného tábora Štefan Kapec ml. a jeho ďalší príbuzní, predseda Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a ďalší hostia. Všetci darcovia krvi obdržali spomienkové predmety.
Súbežne s odberom krvi prebiehal memoriál brig. gen. Imricha Gibalu, priameho účastníka SNP, bývaleho obyvateľa obce Čierny Potok, v streľbe zo vzduchovky.
Spomenutú tradičnú akciu podporujú: primátor Hnúšte, poslanec NR SR Mg. Michal Bagačka, syn príslušníka I. čs. arm. zboru v ZSSR, primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč, synovec priameho účastníka SNP a ďalší dobrovoľníci.
JUDr. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB
v Čiernom Potoku, 175-násobný bezplatný darca krvi
[cincopa AcIAR1s3e4EK]

































Počas 37 stupňových horúčav na Gemeri, v malej malebnej obci ČIERNY POTOK, ktorá má iba 154 obyvateľov, vytieklo takmer 15 litrov krvi! 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a