V piebehu doterajších 10 ročníkov darovalo počas tejto akcie bezplatne krv viac ako 250 darcov krvi.
Táto akcia je jediná v Slovenskej republike. Napriek výzvam z uplynulých ročníkov sa k nej v rámci SR pripojilo len 5 darcov krvi z Trebišova. V dobe od 8.00 do 11.00 hodiny sa dostavilo na Obecný úrad darovať krv 32 darcov, z ktorých odobrali krv 30 darcom. Medzi darcami bol aj Jaroslav Pinzík z Tornale, ktorý daroval krv stý raz!
Medzi darcami krvi boli aj celé rodiny, ako napr. Mária, Dominik a Peter Lakotovci (strýko bojoval v I. Čs. armádnom zbore v ZSSR), rodina Peter st., Darina a Peter ml. Gibalovci (vnuci brig. gen. I. Gibalu, účastníka SNP a ťažko raneného v bojoch medzi Sv. Krížom n/Hronom a Hr. Dúbravou).
Napriek úspešnosti uvedenej akcie darcovia krvi vyjadrovali nespokojnosť nad zásadami, ktoré presadili hlavní odborníci pre transfuziológiu a hematológiu z rezortu zdravotníctva SR, že krv nemôžu darovať darcovia, ktorí majú „skrytý bacil"! Napriek tomu, po vyšetrení na infekčnom oddelení v Banskej Bystrici, odporúčajú darcu zaradiť medzi nezávadavých darcov krvi. No pán hl. odb. MZ SR presadil rešpektovanie príslušných ustanovení Zák. č. 333/2005, že takýto darca so „spiacim bacilom" musí byť trvale vylúčený z darovania krvi!
Pritom, pokiaľ sú naše informácie správne, v Čechách, v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Ukrajine, Rusku a tiež v USA takáto prekážka nie je dôvodom nedarovania krvi. Bolo by žiadúce, aby v záujme odstránenia takýchto nepríjemných nedorozumení bol darcom krvi dostupný odborný výklad k tejto problematike, aby bol eliminovaný jeden z dôvodov majúci negatívny dopad na záujem o darcovstvo krvi.
Napriek niektorým výhradám týkajúcich sa Zákona č. 333/2005 naša akcia na počesť SNP mala slušnú účasť - z 32 darcov krvi odobrali krv 30 darcom. Medzi nimi bol aj spomínaný 100-násobný darca krvi Jaroslav Pinzík z Tornale a 120-násobný darca krvi Július Doboš z Gemerskej Panice.
Na opísanej akcii je pozoruhodné, že darcov krvi prišli pozdraviť a položili vence k pamätníku obetí fašizmu v Čiernom Potoku prvý tajomník Vojenského pridelenca Ruskej federácie v SR pl. Jevgenij Borisenko, ďalej syn Štefana Kapca odvlečeného do koncentračného tábora Štefan Kapec ml. a jeho ďalší príbuzní, predseda Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a ďalší hostia. Všetci darcovia krvi obdržali spomienkové predmety.
Súbežne s odberom krvi prebiehal memoriál brig. gen. Imricha Gibalu, priameho účastníka SNP, bývaleho obyvateľa obce Čierny Potok, v streľbe zo vzduchovky.
Spomenutú tradičnú akciu podporujú: primátor Hnúšte, poslanec NR SR Mg. Michal Bagačka, syn príslušníka I. čs. arm. zboru v ZSSR, primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč, synovec priameho účastníka SNP a ďalší dobrovoľníci.
JUDr. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB
v Čiernom Potoku, 175-násobný bezplatný darca krvi
[cincopa AcIAR1s3e4EK]
































Počas 37 stupňových horúčav na Gemeri, v malej malebnej obci ČIERNY POTOK, ktorá má iba 154 obyvateľov, vytieklo takmer 15 litrov krvi!
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-