zdôrazňoval nezmyselnosť vojny, pripomenul prítomným udalosti odvlečenia obetí z obce, a vyjadril obavy zo vzostupujúcej propagácie myšlienok Slovenského štátu zo strany úradného predstaviteľa VÚC. Pán Sergey Nikitin, vedúci delegácie vo svojom príhovore vyjadril obdiv a uznanie nad udržiavaním spomienky padlých obetí v obci, upozornil aj na snahu veľvyslanectva vypátrať miesto odpočinku 3000 padlých sovietskych vojakov na území Slovenskej republiky. Ďalej spomenul svojho starého otca, ktorý padol v bojoch pri Budapešti. (pozn.autora: Za povšimnutie stojí, že došlo k stretnutiu plk.v.v. L. Sládeka s otcom pána Nikitina, pričom pán Sládek sa zúčastnil bojov pri oslobodení Budapešti v zostave 2. UF maršála R. J. Malinovského). Ing. Pavel Brndiar (predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote v príhovore zdôraznil potrebu inšpirovania mladých ľudí pre budúci priebeh udržiavania pamiatok obetí boja za slobodu a odkazu SNP. Túto novú generáciu počas uplynulého roka oslovovali členovia SZPB (z prítomných hlavne plk.v.v. L. Sládek, Artúr Szobonyia a JUDr. Jozef Pupala) formou besied so žiakmi základných škôl v okrese.
Po oficiálnej časti nasledovalo občerstvenie, ktoré plynulo prešlo do diskusie. Počas diskusie pán Sergey Nikitin referoval kladný postoj kolektívu Veľvyslanectva RF na adresu aktivít predsedu ZO SZPB Čierny Potok a vyjadril obdiv nad akciami k uchovaniu odkazu protifašistického odboja, ako sú akcie KVAPKA KRVI SNP, alebo športové súťaže na počesť účastníkov protifašistického odboja /Juraj LAKOTA, brig.gen.v.v. Imrich Gibala, František HRIŇ, Július PATÚŠ, Václav FAJČÍK...,/ Plk.v.v. Arnošt Fila v diskusii predstúpil a prezentoval svoj pozitívny postoj a údiv k organizovaniu takéhoto podujatia v maličkej obci, pričom obec má len zhruba 150 obyvateľov. Pokračoval a poprial ZO SZPB v Čiernom Potoku aj ďalšie úspešné udržanie prejavov úcty odkazu SNP a protifašistického odboja. Pri príležitosti 70. výročia zavlečenia obyvateľov Čierneho Potoka do koncentračného tábora sa spomienkového zhromaždenia zúčastnili aj predstavitelia ZO SZPB v Tornali predseda PaeDr. Marián Zelina, PaeDr. Jozef Hrubej a spojka mjr.Kozlova - Artúr Szobonya.
Veronika Rízová
































Dňa 7.11.2014 sa v obci Čierny Potok v Gemeri uskutočnila výročná členská schôdza Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Spomínaná schôdza bola spojená s pietnym aktom na uctenie pamiatky 15-tich obetí, ktoré boli odvlečené 4.11.1944 do koncentračného tábora Dachau. Okrem členov ZO SZPB sa tejto akcie zúčastnili aj vzácni hostia a to: plk.v.v. Ladislav Sládek, účastník bojov pri oslobodzovaní Budapešti, Artúr Szobonyia z Tornale, spojka medzi mjr. Kozlovom veliteľom partizánskej brigády maďarských antifašistov „RÁKOSI“, ďalej Sergey Nikitin, 3. tajomník veľvyslanectva Ruskej federácie v SR s delegáciou, plk.v.v. Arnošt Fila – návštevník podujatia z Prahy, Mária Salaiová, starostka obce Točnica a Ing. Pavel Brndiar, predseda Oblastného výboru SZPB.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-