Medzi vzácnymi hosťami, ktorí sa akcie zúčastnili, boli aj tretí tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej Republike Sergej NIKITIN, MUDr.Pavel Dubček – syn Alexandra Dubčeka, prededa Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote Ing.Pavol BRNDIAR a ďalší hostia.
Po položení vencov k pamätníku spomínaných obetí vo svojom príhovore predseda ZO SZPB JUDr. Jozef Pupala zdôraznil význam odkazu SNP, boja proti fašizmu, obete 2. svetovej vojny, zásluhu vojakov Červenej armády na oslobodení aj tejto obce.
Zdôraznil, že udalosti zo dňa 4.11.1944 neboli v tomto regione ojedinelé. Pred touto udalosťou dva týždne dňa 21.10.1944 v osade Suchý Potok pri Kocihe fašisti zavraždili nevinných 3 mužov a 4 ženy.
Táto tragická udalosť sa odohrala „iba“ 50 dní pred oslobodením obce vojakmi Červenej armády pod velením maršála ZSSR Rodiona Jakovleviča Malinovského. Pri oslobodzovaní obce Hodejov, pod ktorú vtedajšie osady vrátane Čierneho Potoka patrili, padlo 123 červenoarmejcov a 9 vojakov Rumunskej armády.
Tieto udalosti je potrebné pripomínať najmä mladej generácii, ktorá vplyvom modernej „historiológie“ o nebezpečenstve fašizmu, ktorý sa modernou formou práve dnes snaží ovládnuť celú našu planétu. Je treba pripomínať príčiny nástupu fašizmu po skončení 1. Svetovej vojny v Taliansku, Portugalsku, Nemecku, Maďarsku, Španielsku, ktorých štáty sa nezmierili s Versailským mierom po skončení l. svetovej vojny a rozpútali aj druhú, ktorá si vyžiadala takmer 60 milónov ľudských obetí a o materiálnych ani nehovoriac.
Tretí tajomník VRF v SR Sergej NIKITIN vo svojom príhovore poďakoval prítomným ale aj všetkým obyvateľom Gemera a Slovenska, ktorí uchovávajú pamiatku svojim osloboditeľom a podotkol, že vyjadruje uznanie organizátorom dnešnej akcie, spomienku tak veľkých obetí zo 4.11.1944 na takú malú obec si zaslúži pozornosť a uznanie. S uznaním sa vyslovil aj po takmer dvoch desiatok bývalých obyvateľov obce, ktorí sa zapojili do protifašistického boja, dokonca pán Juraj LAKOTA ako príslušník 1. čs. sam. brigády v ZSSR bojoval na území ZSSR od roku 1943.
MUDr. Pavol DUBČEK vo svojom príhovore poďakoval za pozvanie na toto spomienkové zhromaždenie a vyzdvihol ducha v akom sa celá akcia nesie. Vyslovil uznanie obyvateľom obce, že si uchovávajú živú pamiatku na udalosti spred 71. rokmi. O existencii tejto malej obci sa dozvedel prvý raz z periodika SZPB BOJOVNÍK a preto pozvanie na toto podujatie so zvedavosťou a radosťou prijal.
Osobne ho okrem spomínaných udalostí zaujala aj budova, kde sa akcia konala, pretože prostriedky na jej výstavbu boli zo zbierky Amerických Slovákov a Čechov a základný kameň budovy bol položený 4.11.1928 teda 16 rokov pred najtragickejšiou udalosťou v obci. Osobne v tejto skutočnosti vidí akúsi symboliku, pretože jeho starý otecko Štefan Dubček odišiel v roku 1912 do USA a pracoval v Chicagu. Možno aj on prispel nejakým dolárikom na projekt, z ktorého boli po rozpade Rakúsko-Uhorska stavané školy najmä na Slovensku. Jeho starý otec, nakoľko bol veľmi pokrokový, vstúpil už v USA do komunistickej strany a po vytvorení ČSR sa vrátil na Slovensko a bol jedným z iniociatorov založania KSS vo svojom bydlisku. V roku 1925 odišiel v rámci medzinárodného programu „INTERHEĽPA“ do Pišpeku v Kirgizku s celou rodinou, kde sa podieľal na budovaní textilneho a nábytkárskeho závodu. Neskôr odišli do Gorkého , kde sa zúčastnil výstavby automobilového závodu známý ak GAZ. V čase ohrozenia republiky sa starí rodičia vrátili na Slovensko, kde sa starký zapojil do ilegálnej práci KSS a príprave Povstania. Bol však odhalený a vydaný Nemcom, ktorí ho odvliekli do Mathausenu. Po vojne sa vrátil ale so silne podlomeným zdravím. Do SNP sa zapojil aj jeho strýko Július, ktorý počas jedných z bojov padol. Otecko Alexander Dubček bol taktiež v SNP, bol dvakrát ranený, ale prežil. V závere príhovoru vyslovil prianie, že ak ho aj v budúcnosti na naše akcie pozveme, ak mu to čas dovolí s radosťou príde.
Ing.Pavol BRNDIAR – predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote poďakoval organizátorom za prípravu a dôstojný priebeh akcie. Podotkol, že je pozoruhodné, že v obci s počtom 154 obyvateľov je pomerne aktívna ZO SZPB, ktorá ma 48 členov SZPB, čo je asi najväčšia organizácia na Slovensku v pomere k počtu obyvateľov. Vyjadril uznanie vedeniu ZO SZPB aj za organizovanie iných akcií, napríklad tento rok už 10. ročník KVAPKY KRVI SNP, ktorý organizuje ZO SZPB ako jediná na Slovensku, alebo najmladšiu akciu športovú streľbu „Memorial gen Imricha Gibalu“ na počesť účastníkov protifašistického odboja z obce Čierny Potok.
Predseda ZO SZPB
JUDr. Jozef Pupala

































ZO SZPB a Obecný úrad v Čiernom Potoku dňa 6.11.2015 spoločne zorganizoval verejnú členskú schôdzu ZO SZPB a pietne zhromaždenie občan pri 71. výročí tragickej udalosti v obci, kedy nyllassiovskí fašisti odviekli z obce a okolitých osád 14 mužov, z ktorých útrapy koncentračného tábora neprežili 12-ti.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a