sezóne prišlo do obce darovať krv viac ako 20 darcov krvi, z ktorých po základnom vyšetrení bola devätnástim krv odobraná. Termín bol dohodnutý na návrh NTS Banská Bystrica z dôvodu akútneho nedostatku krvi počas vrcholiacej dovolenkovej sezóny. O to viacej je namieste poďakovať všetkým darcom, ktorí prišli krv darovať. Za pozornosť stojí spomenúť, že po troch rokoch prišiel darovať do Čierneho Potoka bývalý NŠ OS SR gen. por. v. v. Ing Peter Vojtek. Tradične sa odberu krvi zúčastňuje aj rodina Lakotová z Čierneho Potoka, ktorých strýko Juraj Lakota bojoval počas vojny ako príslušník 2. paradesantnej brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a pred vypuknutím SNP bol vysadený na Liptove ako člen spravodajskej skupiny.
Najdrahšiu tekutunu darovali títo darcovia: Ing. Mária LAKOTOVÁ, Mgr. Martina LAKOTOVÁ, Peter LAKOTA, Ján SEBÍŇ z Čierneho Potoka, Bc. Norbert HANYUS, Tibor KOSEC z Hajnáčky, Matej ŠKVARKA, Miroslav KOCHAN z Hrachova, Ing. Adriana KAPCOVÁ, Štefan KAPEC z Kalinova, Štefan PÉNZEŠ z Rožňavy, Tibor DEMETER z Kráľa, Róbert GÁL z Rimavskej Soboty, Jaroslav PÍNZIK, Júlus FOLTÁN, Alžbeta BIBLÁKOVÁ, Tomáš KÉKEŠI, Slavomír SKALÁK z Tornale a genpor. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova. Všetkým darcom krvi aj touto cestou patrí poďakovanie.
V priebehu odberov krvi ZO SZPB uskutočnila už IV. ročník streleckej súťaže zo vzduchovky na počesť brig. generála Imrich GIBALU, účastníka SNP, ktorý pochádzal z Čierneho Potoka. Do súťaže sa zapojilo 17 mužov a 5 žien. Kategóriu žien vyhrala Svetlana Zaušková, na 2. mieste Alžbeta Pupalová ml. a na 3. mieste Ing. Adriana Kapcová. V kategórii mužov: 1. miesto – Lev Jevgenij Borisenko, 2. miesto Peter Lakota a 3. miesto Kamil Papučík. Víťazi obdržali putovný pohách a prví traja v každej kategórii diplom.
JUDr. Jozef Pupala
predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a