Meno, pôvod a životné osudy Majstra ochtinského presbytéria nepoznáme. Pravdepodobne pochádzal z Talianska. Ako vagantský (potulný) putujúci maliar spolu s ďalšími podobnými prišiel do Gemera. Na skutočnom rozvoji stredovekej maľby v Gemeri má azda rozhodujúci podiel umelec, ktorý realizoval časť výzdoby v Šiveticiach. Na výzdobe pracovali traja maliari v jednej časovej etape. Hlavný majster a dvaja pomocníci, maliari. Prvý pracovník, ktorý tvoril v bezprostrednej blízkosti hlavného majstra a iste pod jeho vedením, v Gemeri pravdepodobne zdomácnel, vytvoril vlastnú dielňu a pôsobil tu takmer tridsať rokov. V Šivetiaciach mu odborníci pripisujú obraz archanjela Michala vážiaceho duše, fragmenty malieb, ktoré pôvodne tvorili gotický variant, christologický cyklus a ďalšie maľby. Namaľoval aj dvojicu transferov, dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie, ktoré pochádzajú zo Šivetíc.
Keďže v najvyzretejšej podobe sa jeho umenie neskôr prejavilo vo výzdobe presbytéria v Ochtinej, odborníci umenia ho nazvali Majstrom ochtinského presbytéria. Jeho umenie je podmienené príkladom Hlavného majstra (zo Šivetíc) a evidentne z neho čerpá. Majstra ochtinského presbytéria a jeho dielňu možno datovať do šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 14. storočia. Mimoriadne rozsiahla a kvalitatívne hodnotná výzdoba ochtinského kostola sa tematicky viaže na mariologický a hlavne christologický cyklus (v presbytériu) a patrí ku kľúčovým realizáciám, významným pre ďalší vývoj domácej gemerskej stredovekej monumentálnej maľby.
K ďalším realizáciam Majstra ochtinského presbytéria a jeho dielne patria: rozsiahla výzdoba kostola v Koceľovciach, maľby v niekdajšom presbytériu v Rimavskom Brezove a v Rybníku, maľba (Ukrižovaný) na východnej strane severnej bočnej lode kostola v Štítniku, maľby v bývalom presbytériu v Turičkách (Cinobaňa), Kyjaticiach a v Chyžnom.
Majster ochtinského presbytéria a jeho dielňa mali vplyv aj na rozsiahlu maliarsku produkciu druhej polovice 14. storočia na Spiši, vo Zvolenskej stolici, v Turci, čiastočne ja v Liptove a v južných oblastiach stredovekého Uhorska. Na území Gemera ním založená maliarska domáca tradícia a kontinuita pretrvávala takmer v celom nasledujúcom storočí.
Asi v polovici 17. storočia nástenné maľby v celom interiéri kostola prekryli vápennými nátermi. Roku 1894 ich objavil Š. Groh, ktorý v rokoch 1901 – 1907 odkryl a reštauroval jednotlivé scény christologického cyklu – z Kristovho života (Milan Togner: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Bratislava 1989). V tomto chráme sa stredovekí Ochtinčania schádzali, vzdelávali a utvrdzovali vo viere. Najprv v starovekej – pravoslávnej viere, pozdejšie po roku 1440 v husitskom učení, ktoré u obyvateľov zanechalo trvalé stopy a bolo dobrou prípravou pre prijatie reformácie. Náboženských kazateľov – kňazov z tohto obdobia nepoznáme.
Spracované podľa:
Milan Togner: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava, Tatran 1989, s. 72-78.
Ján Šlosár: Z dejín Ochtinej. Ochtiná, Obecný úrad 1983.
Božena Mihaliková
Foto: internet
{gallery}kultura/foto/ochtina/kostol{/gallery}
{jcomments on}

































Existencia starobylého kostola v Ochtinej z prvej polovice 13. storočia potvrdzuje, že obec od 13. storočia zohrávala popri Štítniku významnú úlohu. Pulzoval v nej čulý banícky život, bola hmotne dobre zabezpečená a venovala sa aj duchovným potrebám obyvateľov. Ochtiná, ako banícka obec, mala na území štítnického panstva výsadné postavenie. Mala charakter baníckeho mestečka z čoho vyplývali niektoré skutočnosti - obec, ani jej obyvatelia neplatili kráľovi majetkové dane, nepoznali poddanské robotné povinnosti, mali právo voľby farára, slobodnú voľbu richtára. Keďže doklad (listina) o udelení mestských výsad pre Ochtinú nebol vydaný, ostala len privilegovanou obcou s niekoľkými výsadami.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a