Posledný veľký úspech zaznamenala na siedmom ročníku celoštátnej súťaže mladých interpretov o Cenu Janky Guzovej, ktorej hlavným organizátorom je Spolok hudobného folklóru a Slovenský rozhlas. Finálový koncert tejto súťaže sa konal v Malom koncertnom štúdiu SRo v Bratislave 30. septembra 2010 v réžii významného slovenského etnomuzikológa Ondreja Dema, kde mladých interpretov ľudových piesní sprevádzal Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽuN SRo) pod vedením Miroslava Dudíka a Terchovská muzika Miloša Bobáňa. Hovoreným slovom prehliadku sprevádzala známa redaktorka a osvedčená moderátorka folklórnych programov Adriana Domanská.
Porota, zložená z ozajstných odborníkov z oblasti nášho hudobného folklóru, akými sú Ondrej Demo, Hana Kyseľová, Darina Laščiaková, Angela Vargicová a Marián Veselský to ako vždy nemala ľahké. Každý prednes bol niečím výnimočný, špecifický, osobitý a pôsobivý. Napokon porota rozhodla takto: Víťazkou sa stala Lenka Dubníčková z Malaciek, ktorá spievala nádherné svadobné obradné piesne zo Záhoria v úprave Ondreja Dema za hudobného sprievodu OĽuN SRo. Druhé miesto za precítený prednes svadobných piesní z Gemera v úprave Milana Rendoša a za hudobného sprievodu OĽuN SRo získala Jaroslava Miháliková z Ochtinej. Na treťom mieste sa umiestnila Lenka Barčáková z Dolnej Tižiny za interpretáciu Piesní z Terchovej v úprave Miloša Bobáňa, ktorú sprevádzala Terchovská muzika Miloša Bobáňa. Speváčky, ktoré sa umiestnili na druhom a treťom mieste sú nominované do ďalšieho ročníka tejto súťaže, ktorý bude v roku 2012.
Na záver odzneli v spoločnom speve všetkých súťažiacich piesne z repertoáru Janky Guzovej Šaľena ja bula, Oddam še, neoddam v sprievode OĽuN SRo pod vedením Miroslava Dudíka.
O svojich pocitoch a dojmoch zo súťaže sa Jarka Miháliková vyznala takto: “To, že Slovenský rozhlas Košice nominoval do súťaže o Cenu Janky Guzovej práve mňa, bolo pre mňa veľkou poctou. Teší ma, že som mohla naše krásne gemerské piesne zaspievať aj na západnom Slovensku, a to pred takými významnými osobnosťami slovenského folklóru, aké sedeli v porote, najmä pred Darinkou Laščiakovou, ktorá je mojím veľkým vzorom. Bola pre mňa veľká česť spievať na jednom pódiu s Lenkou Dubníčkovou (vedúcou speváckej zložky umeleckého súboru Lúčnica) - víťazkou tejto súťaže, a to, že som sa umiestnila hneď za ňou bolo pre mňa príjemným prekvapením, na ktoré budem ešte dlho spomínať.”
Tešíme sa s Jarkou Mihálikovou aj my a srdečne jej k tomuto úspechu gratulujeme.
Cenu Janky Guzovej odovzdala jej dcéra pani Želmíra Becková, ktorá pravidelne prichádza na toto podujatie z USA, kde žije a pracuje už vyše 40 rokov, aby sa zhostila tejto úlohy a ocenila interpretov, ale súčasne aj prácu svojej matky. Veď napokon bola to ona, ktorá iniciovala vznik tejto súťaže, aby sa tak naplnilo posolstvo a myšlienkový odkaz Janky Guzovej, vynikajúcej speváčky najmä východoslovenských ľudových piesní, ktorá pred rokmi rozospievala celé Slovensko.
Janka Guzová (4.4.1917 Žakarovce, okr. Spišská Nová Ves - 20.2.1993 New York) bola interpretka ľudových piesní, redaktorka v Slovenskom rozhlase, dramaturgička, autorka rozhlasových relácií o ľudovej hudbe, zberateľka pokladov piesňovej kultúry z rodného Spiša, susedného Šariša či Zemplína. Zapísala okolo 900 ľudových piesní, mnohé z nich sama naspievala a so spoluautormi ich asi 150 vydala v spevníkoch Spevy nášho ľudu a Janka Guzová spieva. Na gramoplatne pre Supraphon nahrala okolo Marta Mikitová
Foto: archív JM
{gallery}kultura/folklor/jm{/gallery}
{jcomments on}

































Opäť sa na nedávnej súťaži interpretov ľudových piesní potvrdilo, že Gemer má nejedného talentovaného speváka ľudových piesní, ktorí udržujú a propagujú jeho piesňové i hudobné bohatstvo. Takou je aj mladá študentka masmediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove Jaroslava Miháliková z Ochtinej, ktorá sa už od detstva venuje ľudovému spevu, účinkovala na nejednom podujatí a folklórnom vystúpení, je účastníčkou i sólistkou na rôznych folklórnych festivaloch (napr. Rok na Gemeri), je laureátkou hudobného folklóru okresu Rožňava v súťaži Hlase moj, hlase moj 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a