Posledný veľký úspech zaznamenala na siedmom ročníku celoštátnej súťaže mladých interpretov o Cenu Janky Guzovej, ktorej hlavným organizátorom je Spolok hudobného folklóru a Slovenský rozhlas. Finálový koncert tejto súťaže sa konal v Malom koncertnom štúdiu SRo v Bratislave 30. septembra 2010 v réžii významného slovenského etnomuzikológa Ondreja Dema, kde mladých interpretov ľudových piesní sprevádzal Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu (OĽuN SRo) pod vedením Miroslava Dudíka a Terchovská muzika Miloša Bobáňa. Hovoreným slovom prehliadku sprevádzala známa redaktorka a osvedčená moderátorka folklórnych programov Adriana Domanská.
Porota, zložená z ozajstných odborníkov z oblasti nášho hudobného folklóru, akými sú Ondrej Demo, Hana Kyseľová, Darina Laščiaková, Angela Vargicová a Marián Veselský to ako vždy nemala ľahké. Každý prednes bol niečím výnimočný, špecifický, osobitý a pôsobivý. Napokon porota rozhodla takto: Víťazkou sa stala Lenka Dubníčková z Malaciek, ktorá spievala nádherné svadobné obradné piesne zo Záhoria v úprave Ondreja Dema za hudobného sprievodu OĽuN SRo. Druhé miesto za precítený prednes svadobných piesní z Gemera v úprave Milana Rendoša a za hudobného sprievodu OĽuN SRo získala Jaroslava Miháliková z Ochtinej. Na treťom mieste sa umiestnila Lenka Barčáková z Dolnej Tižiny za interpretáciu Piesní z Terchovej v úprave Miloša Bobáňa, ktorú sprevádzala Terchovská muzika Miloša Bobáňa. Speváčky, ktoré sa umiestnili na druhom a treťom mieste sú nominované do ďalšieho ročníka tejto súťaže, ktorý bude v roku 2012.
Na záver odzneli v spoločnom speve všetkých súťažiacich piesne z repertoáru Janky Guzovej Šaľena ja bula, Oddam še, neoddam v sprievode OĽuN SRo pod vedením Miroslava Dudíka.
O svojich pocitoch a dojmoch zo súťaže sa Jarka Miháliková vyznala takto: “To, že Slovenský rozhlas Košice nominoval do súťaže o Cenu Janky Guzovej práve mňa, bolo pre mňa veľkou poctou. Teší ma, že som mohla naše krásne gemerské piesne zaspievať aj na západnom Slovensku, a to pred takými významnými osobnosťami slovenského folklóru, aké sedeli v porote, najmä pred Darinkou Laščiakovou, ktorá je mojím veľkým vzorom. Bola pre mňa veľká česť spievať na jednom pódiu s Lenkou Dubníčkovou (vedúcou speváckej zložky umeleckého súboru Lúčnica) - víťazkou tejto súťaže, a to, že som sa umiestnila hneď za ňou bolo pre mňa príjemným prekvapením, na ktoré budem ešte dlho spomínať.”
Tešíme sa s Jarkou Mihálikovou aj my a srdečne jej k tomuto úspechu gratulujeme.
Cenu Janky Guzovej odovzdala jej dcéra pani Želmíra Becková, ktorá pravidelne prichádza na toto podujatie z USA, kde žije a pracuje už vyše 40 rokov, aby sa zhostila tejto úlohy a ocenila interpretov, ale súčasne aj prácu svojej matky. Veď napokon bola to ona, ktorá iniciovala vznik tejto súťaže, aby sa tak naplnilo posolstvo a myšlienkový odkaz Janky Guzovej, vynikajúcej speváčky najmä východoslovenských ľudových piesní, ktorá pred rokmi rozospievala celé Slovensko.
Janka Guzová (4.4.1917 Žakarovce, okr. Spišská Nová Ves - 20.2.1993 New York) bola interpretka ľudových piesní, redaktorka v Slovenskom rozhlase, dramaturgička, autorka rozhlasových relácií o ľudovej hudbe, zberateľka pokladov piesňovej kultúry z rodného Spiša, susedného Šariša či Zemplína. Zapísala okolo 900 ľudových piesní, mnohé z nich sama naspievala a so spoluautormi ich asi 150 vydala v spevníkoch Spevy nášho ľudu a Janka Guzová spieva. Na gramoplatne pre Supraphon nahrala okolo Marta Mikitová
Foto: archív JM
{gallery}kultura/folklor/jm{/gallery}
{jcomments on}
































Opäť sa na nedávnej súťaži interpretov ľudových piesní potvrdilo, že Gemer má nejedného talentovaného speváka ľudových piesní, ktorí udržujú a propagujú jeho piesňové i hudobné bohatstvo. Takou je aj mladá študentka masmediálnych štúdií na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove Jaroslava Miháliková z Ochtinej, ktorá sa už od detstva venuje ľudovému spevu, účinkovala na nejednom podujatí a folklórnom vystúpení, je účastníčkou i sólistkou na rôznych folklórnych festivaloch (napr. Rok na Gemeri), je laureátkou hudobného folklóru okresu Rožňava v súťaži Hlase moj, hlase moj
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-