
Kto a kedy zhotovil predmetnú cestu kaňonom?
Stavba cesty údolím Stratenského kaňonu bola ukončená v roku 1840. Dokladovať to má vytesaný nápis z tohto roka, vytesaný do vápencov na najužšom, stúpajúcom a rozšírenom mieste cesty. Nápis sa mi v roku 2010 nepodarilo nájsť. Na jednej z nainštalovaných tabúľ náučného chodníka v kaňone je však autorom zobrazený nápis, na ktorom je uvedený rok a písmená P. a C. Na tabuli v texte je to významovo napísané ako „princ Coburg“. Nepovažujem to však za vierohodné vysvetlenie.
Cesta, pod názvom „Stratenská cesta“, patrila v Gemerskej župe do cestnej siete smerom do údolia rieky Hron. Udávaná dĺžka je 90 km a bola postavená na majetkoch Coburgovcov. Pozostávala z troch úsekov a za ich používanie sa do roku 1885 vyberalo mýto. Neskoršie, okrem trasy Pusté pole – železiareň Stratená, ktorú naďalej spravovali Coburgovci, prešli úseky pod správu Gemerskej župy, a tým boli oslobodené aj od mýta.
Kto bol iniciátorom zhotovenia tejto cesty nie je známe. Predpokladáme že to boli prví zakladatelia úpravne medených a železných rúd v Stratenej, a tými bola dynastia Csáky. Rodinná dynastia Coburg úpravňu od nich kúpila a Agoston Coburg spomínanú cestu len upravil na vhodný profil pre dopravu výrobkov z úpravne rúd. Uvedené je ale potrebné doložiť archívnymi údajmi z vtedajšieho Uhorska.
Pozoruhodné pritom je, že táto úpravňa bola postavená v oblasti, vtedy ťažko prístupnej, s nepriaznivými prírodnými podmienkami, ako i pre infraštruktúru úpravne rúd, akým je okolie obce Stratená. V bezprostrednom okolí nie sú žiadne výskyty nerastných surovín, takže sem sa museli dovážať a pre ukladanie odpadu z pecí nebol vhodný priestor a musel sa odvážať.
Coburgovská dynastia mala najväčší podiel na úpravu spomenutých rúd hlavne z okolia Dobšinej.
Produkty z nej bolo nutné prepravovať do hámrov a železiarní. Dopravne náročná úzka dolina pri rieke Hnilec si preto vyžiadala úpravu cesty pozdĺž jej toku, ktorá umožnila dopravovať produkty z vysokých pecí, najmä do železiarní na Pohroní. Poskytla tiež možnosti pre iné obchodné aktivity a uľahčila spojenie s mestom Poprad. Po objave Dobšinskej ľadovej jaskyne v roku 1870 (pozri obrázok o objaviteľoch), významne tiež pomohla jej návštevnosti.

Coburgovci
Detailné údaje o „Dynastii Sachsen Coburg Gotha“ sú uvedené v knihe: „GOBURGOVCI A SLOVENSKO“, ktorej autorom je Roman Holec, rok vydania 2010. Podrobné pôsobenie Coburgovcov v Stratenej nebolo zatiaľ zo zachovaných archívnych dokumentov spracované.
Prehľad o niektorých členoch dynastie Coburg a ich časovom vývoji podnikania s úpravou rúd v Stratenej uvádzam nasledovne:
Úpravňa a železiareň
Železiareň v Stratenej dal postaviť v 19. storočí gróf Csáky na mieste bývalej medenej huti. V roku 1842 ju predali Coburgovcom. Neskôr zdedil železiareň v Stratenej Filip (1844-1921), ktorý sa oženil s Lujzou Belgickou (1858-1924).
Filip von Sachsen-Coburg-Gotha sa narodil v Paríži 28. marca 1844, zomrel 3. júla 1921 v Nemecku v meste Coburg. Mal mnohé tituly, bol to knieža, princ Sasko-coburgsko-gothajský, rytier Rádu zlatého rúna, držiteľ portugalského Rádu veže a meča a čestný predseda Uhorskej geografickej spoločnosti.
Po jeho smrti prevzal vedenie úpravne Ágoston Coburg-Góthai (1845-1907).
V roku 1858 bola postavená v Stratenej ďalšia vysokú pec a 6 nových pražiacich pecí. Energia potrebná pre výrobu bola získavaná z rieky Hnilec. V roku 1904 bola táto vodná energia nahradená elektrickou.
Pre vyriešenie komplikovanej prepravy železnej rudy do úpravní dal postaviť Filip Coburg v roku 1896 lanovku, spájajúcu Stratenú s Mlynkami a s dobšinskou železničnou stanicou. Spracovanie železných rúd v Stratenej bolo ukončené v roku 1921.

Na obrázku s manželkou princeznou Lujzou, dcérou Leopolda II. Belgického a kráľovnej Márie Henriety Habsburskej.

Na bralo, za vyrazenou Skalnou bránou, bola v roku 1867 umiestnená pamätná tabuľa zo žuly, ktorú dala zhotoviť spoločnosť maďarských lekárov a prírodovedcov na počesť Coburgovcov, a to menovite na Ágostona Coburga-Góthai (1845-1907), ktorá sa, i po zničení Skalnej brány, na pôvodnom mieste zachovala. Prírodné podmienky v okolí obce Stratená, známe veľmi nízkymi teplotami a množstvom snehu, však pôsobili i na tabulu, takže bola už nečitateľná a vyzerala takto:

Stav tabule v roku 2007
Často som navštevoval Stratenský kaňon, ako aj v lete, tak i v zime na bežkách a zastavil som sa pri tejto nečitateľnej tabuľke. Bola umiestnená asi tak v 3,5 m výške. Nebol som, ako geológ, spokojný s nečitateľnosťou tak významnej historicko-kultúrnej pamiatky. Oslovil som i vtedajšie vedenie Národného parku Slovenský raj s otázkou, aby sa s tou nečitateľnosťou zaoberali a že možno by to mohli opraviť i kamenári, žiaci Strednej priemyselnej školy v Spišskej Novej Vsi. Odpovedali, že sa pripravuje projekt na úpravu stavu cesty, ktorá je značne poškodená, ale všetko ostalo v pôvodnom stave.
Rozhodol som sa, že tú tabulu musíme opraviť. Zorganizoval som mojich vnukov a priateľov z baníckeho múzea v Rožňave, menovite už zosnulého Pavla Horvátha a Karola Tomániho. Oslovil som aj vtedajšiu starostku obce Stratená pani Eriku Oravcovú, ktorá našu aktivitu schválila. Požičal som si od nej nevyhnutne potrebný rebrík a pustili sa do práce. Takto sme v roku 2010 tabulu očistili, jednotlivé písmená očistili a Pali Horváth ich čiernou, prírodným podmienkam odolajúcou farbou obnovil.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |

Tabuľa po očistení a obnove jej textu vyzerala v roku 2010 takto:
Prepis textu na tabuli je nasledovný:
|
Coburg Góthai Ágoston, |
Coburg Góthai Ágoston, gróf, náš predseda, Tebe vzdávajú skaly poctu. Maďarskí lekári a prírodovedci na pamiatku. 21. August 1867.
|
Čitateľný text teraz slúži turistickým návštevníkom nádhernej tiesňavy a je súčasťou náučného chodníka s viacerými informačnými tabuľami.
Zničenie Skalnej brány
Vstup do prírodného kaňonu bol len cez vyrazený vchod do vápencového brala známy pod názvom „Skalná brána“, ktorá však bola počas druhej svetovej vojny zničená použitím trhavín.
Partizáni, v snahe sťažiť ústup nemeckej armády, robili pomocou trhavín cestné zátarasy smerom na Poprad. Vtedy sa neúspešne pokúsili odstreliť aj skalný masív tvoriaci „Skalnú bránu“. K zrúteniu brány došlo, ale až následne, a to niekedy v roku 1947 alebo 1948. Potvrdzuje to nasledovné písomné svedectvo pána Vojtecha Bradovku z obce Nadabula, ktoré sme spolu spísali. Menovaný pracoval vtedy ako stavebný technik v obci Telgárt a s kamarátom sa boli o jej zrútení osobne presvedčiť:
Čestné prehlásenie
k udalosti:
„Zrútenie tzv. „Skalnej brány“, prírodného útvaru nachádzajúceho sa pri obci Stratená v okrese Rožňava“
Ja Vojtech Bradovka, narodený 14.05.1925, č. OP – SH 004356, bytom v Rožňave, miestna časť Nadabula č. 27 k uvedenému prehlasujem:
V rokoch 1946 až 1950 som pracoval ako štátny stavebný dozor pri výstavbe vojnou zničenej obce Telgárt. Býval som na Telgárte a občas som chodieval cez Stratenú do Dobšinej na motocykli, a to cez spomínanú skalnú bránu.
Niekedy v roku 1947 alebo 1948, presný dátum si nepamätám, sa rozchýrilo v Telgárte, že skalný masív nad bránou sa zrútil a cesta je zatarasená. S priateľom sme sadli na motocykel a zo zvedavosti sme sa išli tam pozrieť. Bola to pravda.
Samozrejme, udalosť sa stala v Telgárte témou na debaty a spomienky miestnych občanov, ktorí boli priami účastníci SNP aj v tomto priestore. Z ich vyprávania je najpravdepodobnejšia verzia, ktorú som sa od nich dozvedel a je nasledovná:
Partizáni (alebo vojaci) v SNP v snahe zadržať postup nemeckej armády robili cestné zátarasy. V súvislosti s touto udalosťou sa povrávalo, že mínerom pri odstrele skalnej homole naklonenej nad cestou v úžine medzi Vernárom a Hranovnicou bol partizán, istý mäsiar Karol Mandát, ktorý mal po oslobodení veľké mäsiarstvo v Rožňave.
Pravdepodobne vtedy sa pokúšali povstalci odstreliť aj skalný masív tvoriaci Stratenskú bránu pri Stratenej, ale neúspešne. Je pravdepodobné, že tento pokus narušil vápencovú klenbu Skalnej brány, ktorá sa pozdejšie, v spomínam čase, následne bez vonkajšieho zásahu zrútila. Pokiaľ viem, nikto sa v tej kritickej chvíli v jej blízkosti nenachádzal.
To sú moje spomienky na vyprávanie obyvateľov Telgártu a mojej osobnej obhliadky zatarasenej cesty balvanmi zo zrútenej unikátnej skalnej brány pri Stratenej.
Nadabula dňa 23.11.2009.
podpísal Vojtech Bradovka v. r.
Svedok: RNDr. Ondrej Rozložník, Rožňava, Kozmonautov 10 podpis ..............
Cestné spojenie pre dopravu smerom na sever Slovenska v roku 1840
Pôvodná dopravná cesta vedľa toku rieky Hnilec, s ôsmimi mostami a mnohými zákrutami, slúžila pre cestnú dopravu do roku 1971, kedy bol do prevádzky daný cestný tunel. Dnes je táto prekrásna tiesňava, vyhĺbená do vápenca riekou Hnilec, turisticky prístupná peši, na bicykli, na bežkách a je vhodná pre rodiny i s malými deťmi.
Stav v tom období je na nasledovných obrázkoch, ako boli niektoré zverejnené i na dobových pohľadniciach.
![]() |
![]() |
|
Na obrázku vľavo vložená tabula a nad bránou banícke kladivká (dobová pohľadnica) |
Dobová pohľadnica |

Zobrazenie údajov o dôsledkoch zničenia Skalnej brány

Dobová pohľadnica

Dobová pohľadnica

Dobová pohľadnica

Dobová pohľadnica
Stratenský kaňon vyzerá v roku 2023 takto:
V mesiaci august 2023 som kaňon s rodinou navštívil s cieľom zistiť v akom je stave. Mierne povedané, nie je táto kultúrno-historická pamiatka v takom vyhovujúcom stave, ako by si to zaslúžila.
Tabuľa na Skalnej bráne
V súčasnosti je pamätná tabuľa v takomto stave:
Na prvom obrázku je skalné bralo, na ktorom je umiestnená s informačnou tabulou, ktorá je na ceste a je už ťažko čitateľná. Na druhom obrázku sú len vytesané písmená, bez farby.

Stav cesty
Mosty cez rieku boli zhotovené ako drevené a neskoršie, niekedy v 20. storočí, bola celá cesta pokrytá asfaltom. Súčasne sa niektoré mosty môžu aj zrútiť.

Na viacerých mostoch sú nosné drevené hranoly zničené, čo jednoznačne ohrozuje zrútenie mosta

Meandrujúca rieka pri občasných vodných búrkach takto narúša i cestu.

Miestami je oplotenie cesty v zlom stave
Nápis 1840
Vo vrazenom záreze cesty sa nachádza na ľavej strane vápencovej steny, v smere proti toku rieky, tento nápis z roku 1840. Je vo výške asi 2 m, ťažko identifikovateľný a na nasledujúcich obrázkoch (druhý je dvojobrázok) som miesto a nápis takto upravil:


Informačné tabule
Tabule sú vo veľmi nečitateľnom stave a väčšinou sú už uložené na kraji cesty, pretože železné skrutky, ktorými boli upevnené v stene skorodovali. Na prvom obrázku boli ešte v roku 2015 čitateľné, na druhom obrázku je stav v roku 2023.

Tabuľa v roku 2015

Tá istá tabuľa v roku 2023
Kaňon v auguste roku 2023
Niekoľkými fotografiami zobrazujeme jeho nádherné prírodné prostredie, ktoré je vhodné na výlet i pre rodiny s malými deťmi i v kočíku, a to najmä v letných mesiacoch. Malé stúpanie cesty je v súlade s tokom rieky Hnilec. Prístup pre motorové vozidlá je zakázaný, takže ste v tichu nádhernej prírody. I počas pracovných dní je i teraz hojne navštevovaný, čo uvádzam na nasledujúcich obrázkoch:

Vápencové bralá s výškou asi 100 m
Stratenský kaňon
a turisti na nasledujúcich obrázkoch





Záverom
Mali by sme si uvedomiť, že Stratenský kaňon významne dokumentuje i činnosť dynastie Coburg, ktorá mala úpravu rúd v obci Stratená a významne sa zaslúžila o rozvoj baníctva a najmä hutníctva na Slovensku. Často tu bol návštevníkom i vtedajší bulharský kráľ Ferdinand Coburg (1861 – 1948), ktorý bol i v Stratenej a býval v zámočku na Pustom Poli.
Súčasne návštevníci "Stratenského kaňonu“, ktorí majú záujem o jeho históriu a prírodné podmienky, nemajú možnosť si to na inštalovaných tabuliach prečítať. Niektoré mosty sú v stave, že môžu návštevníkov nebezpečne ohroziť.
Príslušné inštitúcie by mali tomuto stavu venovať zodpovedajúcu pozornosť!
Spracoval: RNDr. Ondrej Rozložník, august 2023

































__________________________________________________






noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-