predstavil ideové pozadie rozvojového zámeru predseda občianskeho združenia Rákošská cächa, Július Pavelko. „Na tento závod na konci devätnásteho storočia nadväzovali ďalšie technické stavby, ako sú lanovky, úzkorozchodná železnička, alebo moderná výstavba osád pre samotných baníkov v okolí železorudného kopca Železník. Tieto všetky historické fakty si zaslúžia úctu a zachovanie získaných dokumentov či predmetov z histórie baníckej činnosti aj pre budúce generácie“, pokračuje v objasnení významu projektu. V samotnej expozícii záujemca nájde rôzne banícke nástroje a pomôcky z konca devätnásteho storočia, ako je napríklad banský kahanec alebo banský zameriavací prístroj. Zaujímavé v rámci kontextu priblíženia bežných dní našich predkov návštevníkovi sú aj rôzne dobové fotografie zo života baníkov z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia.
Pre samotné občianske združenie je najcennejším predmetom evidenčná kniha z roku 1798, ktorá patrila baníckemu spolku, Poctivej baníckej cäche. Tento cech, v miestnom dialekte cächa, zanikol v roku 2009 po vyše dvesto rokoch. Miestni nadšenci sa však nevedeli stotožniť so situáciou, kde sa vytrácajú tradície a príbehy o sláve a technologickom pokroku miznú s generáciami. V roku 2015 preto založili občianske združenie a na počesť pôvodnému spolku ho nazvali Rákošská cächa. Odvtedy sa venujú oživovaniu baníckych tradícii a sprístupňovaniu histórie v okolí obce. Dobrovoľníkom sa doteraz podarilo vyznačiť 32 km turistických trás so zakomponovanými baníckymi miestami, napríklad po žltej značke priamo cez vrch Železník do Sirku alebo po zelenej cez Červeňany do Polomu. Aj vďaka finančnej podpore cez rôzne grantové schémy sa dobrovoľníkom podarilo vytvoriť náučný chodník lesnej pedagogiky s príťažlivým vizuálom nielen pre najmladších s názvom Chodník malých netopierov. Ten, spolu s baníckou expozíciou tvoria zaujímavý a atraktívny turistický produkt, ktorým chcú miestni prilákať do regiónu návštevníkov.
Priestory pre banícku expozíciu poskytla samotná obec. Exponáty sa združeniu podarilo zozbierať hlavne darmi alebo zapožičaním od miestnych. Transformácia interiérov na výstavné priestory mohla byť realizovaná vďaka rozvojovému zámeru „Miestne banícke múzeum – Rákošská Baňa“, finančne podporenému Rozvojovou agentúrou Banskobystrického samosprávneho kraja, n.o. (RA BBSK) cez oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Gemer vo výške 3 020,- €.
Ďalšími zaujímavosťami v samotnej obci je Rákošský hrad nad obcou či ranogotický kostol so špecifickou freskovou výzdobou. Objekt kostola je v dlhodobej rekonštrukcii. Pre bežného návštevníka sa otvára iba počas špeciálnych príležitostí, ako sú napríklad podujatia združenia Gotická cesta. Práve v spolupráci s ďalšími subjektmi angažujúcimi sa v aktivitách smerujúcim k zachovaniu dedičstva, pochopenia histórie a prilákaniu zvedavého návštevníka do tohto kraja vidí Július Pavelko budúcnosť: „Už teraz máme podaný projekt k zabezpečeniu prístupových ciest, malú revitalizáciu a zabezpečenie hradných múrov hradu Rákoš, tak isto spojený s baníckou históriou, ako aj na zreštaurovanie starej baníckej evidenčnej knihy. Pokúsime sa zapracovať na spolupráci s občianskym združením Gotická cesta na sprístupnení kostola alebo s obnovením dreveného mostu na trase banskej železničky. No najväčším cieľom na dlhé roky bude pracovať na príprave a realizácii turistickej rozhľadne na bočnom hrebeni kopca Železník.“ S týmto pohľadom súhlasí aj Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer: „Okolie Rákoša je unikátne spojením dávnej banskej histórie, neskôr industrializácie a následného úpadku priemyslu, ktorý veľmi jasne ukázal spojitosť medzi dostupným prírodným bohatstvom a prosperitou. Dnes by sme všetci veľmi radi túto rovnováhu obnovili a využili prírodnú a kultúrnu autentickosť tejto krajiny. Do budúcna plánujeme spoločné aktivity v rámci projektu Železnej cesty a samozrejme rátame aj s podporu rozvojových zámerov spolu s RA BBSK. Aktivitu dobrovoľníkov, ktorí majú víziu, akým spôsobom pomôcť svojmu najbližšiemu okoliu, je potrebné podporovať. Nielen finančne, ale aj umožniť rôznym združeniam či samosprávam vzájomnú spoluprácu a komunikáciu.“
Mgr. Viktor Brádňanský
Fotografie: Peter Poboček


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a