Kultúrny dom v Muráni 60-ročný
Už viac ako 60 rokov nám skvelé slúži Kultúrny dom v Muráni, pomáha nám podporovať kultúrne záujmy našich občanov, organizovať rôzne príťažlivé podujatia, ako Dni obce Muráň, tanečné zábavy, oslavy celospoločenského charakteru, zviditeľňovanie talentu našich folkloristov, propagovanie športových úspechov atď. Neraz sa v ňom už v minulosti umiestňovali rôzne výstavy a trvalé miesto v jeho priestoroch malo aj ochotnícke divadlo.
Na prízemí teraz nachádzame obecnú knižnicu, fitnescentrum a spoločenskú miestnosť ZO našich dôchodcov. Dostatočnú pozornosť tomuto nášmu obecnému centru kultúry venuje aj obecné zastupiteľstvo na čele so starostom obce Ing. R. Goldschmidtom. Jeho priestory boli už rekonštruované, vyžadovali si rôzne úpravy, nové zariadenie, modernú úpravu hygienických miestností, náhradu nefunkčných súčastí rôzneho charakteru.
Vzorne udržiavaný Kultúrny dom v Muráni začali stavať v roku 1952 a výstavba bola ukončená v roku 1957. Hodnota stavby bola vyčíslená na 900 tisíc Kčs. V uvedenom období (1952 až 1957) bol predsedom MNV v Muráni Štefan Grenda a Ján Kenický (J. Gallo: MURÁŇ, s.13,119,134-135). Deti pána Kenického Richard a Katka (Mgr. Lešková) - teraz obaja už dôchodcovia sa zhodli v názore, že vtedy brigádoval celý Muráň, avšak presviedčať neustále ľudí, aby svoj voľný čas venovali aj v prospech obce, bolo veľmi náročné. Ako uviedla pani Katka, často si museli vyhrnúť rukávy aj sám predseda s pani matrikárkou obce Zitou Hajdúkovou, lebo ľudí na stavbe nebolo a murári nemohli čakať, kým sa objaví nejaký dobrovoľník.
Kultúrny dom stavali viacerí murári, no starší občania si spomínajú najmä na pána Mareka - štíhleho a vtipného muža z Moravy. Ľudia si ho veľmi obľúbili, aj môj svokor Fedor Svoreň zo Šumiaca, ktorý stále chodil na „múračky“ po okolí - teda aj do Muráňa a na Prednú Horu. Keď už murári vytiahli múry kultúrneho domu, pán Marek ich chcel ovenčiť malým stromčekom, ako to bolo vždy zvykom. Kdesi vytiahol zo zeme malú čerešňu aj s koreňmi a poď ho s ňou na múry kultúrneho domu. Murár Fedor ho presvedčil, že zoženie
„mája“ - mladučkú briezku a priviaže na ňu aj stuhy rôznych farieb. No a kde skončila mladá čerešňa, ktorá mala tróniť na múroch teraz nášho 60-ročného jubilanta - Kultúrneho domu v Muráni?
Na Šumiaci vedľa bývalej drevenice rodiny Svoreňovej. Šéf murárov pán Marek ju daroval svojmu spolupracovníkovi, ktorý v spomienkach na mladosť neraz zablúdil aj do našej obce.
-RS-
KULTÚRNY DOM V NOVOM ŠATE
Hoci kultúrny dom má vyše 60 rokov, ako v článku: „Stavali murári v Muráni lešenie..." uvádza pani Mgr. Svoreňová, potreboval už opravu a modernizáciu. Obci Muráň bola v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia schválená Žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre projekt s názvom Oprava Kultúrneho domu. Na túto rekonštrukciu sa obci podarilo získať fondy z EÚ vo výške 220 tis. Eur. Rekonštrukcia prebiehala v roku 2017 až 2018.
Podarilo sa budovu zatepliť, vymeniť strešnú krytinu a nad vchodom urobiť novú striešku. V kultúrnom dome boli vymenené všetky okná a vchodové dvere. Cieľom daného projektu bolo zníženie energetickej náročnosti budovy kultúrneho domu.
-SH
(Zdroj: Muránske noviny č. 6, december 2018. Uverejnené so súhlasom autorky príspevku)
MG od




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-