Dlhú cestu až z Hurbanova už po 7-krát absolvoval, najčastejšie na motorke, gen. v. v. Ing. Peter Vojtek, ktorého sprevádzal gen. Ing. Juraj Baránek až zo Záhoria, ktorí reprezentovali Klub generálov SR (gen. P. Vojtek je predsedom klubu) a motospojky „Despatch riderrs le Mc Slovak Rebublic“.
Darovať krv boli ochotní: gen. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Kristian Kurek, Mikuláš Baláž, Róbert Gál, Michaela Mlináriková a Pavel Cirbus z Rimavskej Soboty, Veronika Zagyiová z Gemerského Jablonca, Tibor Koces z Hajnáčky, Viera Ľuptáková a Miroslav Kochan, Miroslav Badinka z Hrachova, Jaroslav Pinzík, Zsolt Herčko, Vladimír Bocko, Peter Petrok z Hnúšte, Ing. Miroslav Hukel, Zoltán Szabó z Blhoviec, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec-Močiara, Miroslav Greguš a Ján Kurek z Hodejova, Mária Palíková z Turičiek, Anna Ivanová, Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Štefan Kapec z Kalinova, Petra Kureková, Alžbeta Bibláková a Bc. Peter Lakota z Čierneho Potoka.
Okrem nich daroval v Martine za našu akciu krv už 19.8.2021 Ján Gordík, nakoľko sa nemohol do Čierneho Potoka dostaviť osobne.
Za prípravu a organizáciu vydarenej akcie je potrebné poďakovať sa aj tým, ktorí akciu zabezpečovali, a to: Martine Kurekovej, Silvii Hriňovej z Čierneho Potoka, Júliusovi Mihályimu z Jesenského, Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy. Počas celej akcie k dobrej pohode tradične hral na harmonike Rudko Václavík z Lučenca.
Po skončení odberu o 11.00 hodine sa uskutočnil pietny spomienkový akt a kladenie vencov k pamätníku odvlečených občanov – Slovákov z obce a okolitých osád do koncentračného tábora dňa 4.11.1944 maďarskými fašistami, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg spolu s gen. Jánom Golianom, Rudolfom Viestom, Štefanom Jurechom a gen. Malárom.
Vence položili príbuzní obetí fašizmu, zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pán Anton Griev, za Klub generálov SR a motospojky generál v. v. Ing. Peter Vojtek a gen. v. v. Ing. Juraj Baránek. Za ZO SZPB Martin pani Božena Repková, Ján Gordík st., PhDr. Ing. Vladimír Kapala, MBA, Ing. Pavol Koncoš. Príslušníka 2. Ukr. frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka doprevádzal primátor mesta Rimavská Sobota a poslanec NR SR JUDr. Jozef Šimko.
V príhovoroch JUDr. Jozef Pupala, zástupca Veľvyslanectva RF v SR pán Anton Griev a gen. v. v. Ing. Peter Vojtek pripomenuli zhromaždeným význam Slovenského národného povstania pre obyvateľov Slovenska, okupovaného maďarskými fašistami, ako nádej na skorú slobodu, ale aj účasť mužov z obce Čierny Potok v SNP a v radoch 1. Čs. samostatného zboru v ZSSR, významnú pomoc SNP zo strany ZSSR, ale aj účasť napríklad Ondreja Šinára-Šmála z Rim. Soboty-Tomášovej ako kapitána Červenej armády, ktorý padol pri obrane Sevestopoľa už 28.8.1941.
V Čiernom Potoku 25.8.2021
Predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku:
pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-