Dlhú cestu až z Hurbanova už po 7-krát absolvoval, najčastejšie na motorke, gen. v. v. Ing. Peter Vojtek, ktorého sprevádzal gen. Ing. Juraj Baránek až zo Záhoria, ktorí reprezentovali Klub generálov SR (gen. P. Vojtek je predsedom klubu) a motospojky „Despatch riderrs le Mc Slovak Rebublic“.
Darovať krv boli ochotní: gen. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Kristian Kurek, Mikuláš Baláž, Róbert Gál, Michaela Mlináriková a Pavel Cirbus z Rimavskej Soboty, Veronika Zagyiová z Gemerského Jablonca, Tibor Koces z Hajnáčky, Viera Ľuptáková a Miroslav Kochan, Miroslav Badinka z Hrachova, Jaroslav Pinzík, Zsolt Herčko, Vladimír Bocko, Peter Petrok z Hnúšte, Ing. Miroslav Hukel, Zoltán Szabó z Blhoviec, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec-Močiara, Miroslav Greguš a Ján Kurek z Hodejova, Mária Palíková z Turičiek, Anna Ivanová, Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Štefan Kapec z Kalinova, Petra Kureková, Alžbeta Bibláková a Bc. Peter Lakota z Čierneho Potoka.
Okrem nich daroval v Martine za našu akciu krv už 19.8.2021 Ján Gordík, nakoľko sa nemohol do Čierneho Potoka dostaviť osobne.
Za prípravu a organizáciu vydarenej akcie je potrebné poďakovať sa aj tým, ktorí akciu zabezpečovali, a to: Martine Kurekovej, Silvii Hriňovej z Čierneho Potoka, Júliusovi Mihályimu z Jesenského, Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy. Počas celej akcie k dobrej pohode tradične hral na harmonike Rudko Václavík z Lučenca.
Po skončení odberu o 11.00 hodine sa uskutočnil pietny spomienkový akt a kladenie vencov k pamätníku odvlečených občanov – Slovákov z obce a okolitých osád do koncentračného tábora dňa 4.11.1944 maďarskými fašistami, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg spolu s gen. Jánom Golianom, Rudolfom Viestom, Štefanom Jurechom a gen. Malárom.
Vence položili príbuzní obetí fašizmu, zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pán Anton Griev, za Klub generálov SR a motospojky generál v. v. Ing. Peter Vojtek a gen. v. v. Ing. Juraj Baránek. Za ZO SZPB Martin pani Božena Repková, Ján Gordík st., PhDr. Ing. Vladimír Kapala, MBA, Ing. Pavol Koncoš. Príslušníka 2. Ukr. frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka doprevádzal primátor mesta Rimavská Sobota a poslanec NR SR JUDr. Jozef Šimko.
V príhovoroch JUDr. Jozef Pupala, zástupca Veľvyslanectva RF v SR pán Anton Griev a gen. v. v. Ing. Peter Vojtek pripomenuli zhromaždeným význam Slovenského národného povstania pre obyvateľov Slovenska, okupovaného maďarskými fašistami, ako nádej na skorú slobodu, ale aj účasť mužov z obce Čierny Potok v SNP a v radoch 1. Čs. samostatného zboru v ZSSR, významnú pomoc SNP zo strany ZSSR, ale aj účasť napríklad Ondreja Šinára-Šmála z Rim. Soboty-Tomášovej ako kapitána Červenej armády, ktorý padol pri obrane Sevestopoľa už 28.8.1941.
V Čiernom Potoku 25.8.2021
Predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku:
pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-