Ako dôchodca sa pravidelne zúčastňoval spomienkových osláv na Slavíne, v Banskej Bystrici, na Dukle, v Revúcej, v Rožňave, Tornali (kde mal od 20.12.1944 do 15.1.1945 svoj štáb jeho najvyšší veliteľ maršál ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovský), v Čiernom Potoku a samozrejme v Rimavskej Sobote.
Celé obdobie, až do konca roka 2019, kedy sa u nás objavil koronavírus, sa zúčastňoval prednášok a besied na základných školách v okresoch Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota a Poltár.
Primátor mesta JUDr. Jozef Šimko na adresu plk. v. v. Ladislava Sládeka povedal: „Ako veterán 2. svetovej vojny je vzácnym klenotom nielen nášho mesta, ale aj pre celú našu krajinu.“ Do Rimavskej Soboty sa prisťahoval ako dôchodca.
Ing. Jozefovi NOCIAROVI, ktorý celý život od malička zasvätil športu. Od roku 1973 najmä bojovým umeniam. V Lokomotíve Rimavská Sobota začal s džudom. Pod vedením trénera Juraja Svoreňa získal dvakrát titul majstra Slovenska. Pod vedením trénera Eduarda Jánskeho získal bronzovú a striebornú medailu.
Vynikajúce výsledky dosahoval aj v oddiele Slávia SVŠT Bratislava, v drese ktorej absolvoval mnoho turnajov po celom Česko-Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách Európy.
Po ukončení vysokoškolských štúdií sa vrátil do rodnej Rimavskej Soboty a pôsobil v tunajšej telovýchovnej jednote Mladosť, kde sa venuje trénerstvu až dodnes ako tréner mladých džudistov.
Niekoľko rokov zastáva aj funkciu predsedu oddielu JUDO Rimavská Sobota.
Zásluhou Jozefa Nociara sa v meste Rimavská Sobota od roku 1975 organizuje „Medzinárodná Veľká cena Rimavskej Soboty v džude, v jeho športovom odvetví, na čo je hrdé celé mesto Rimavská Sobota.
Mgr. Attilovi HACSIMU, ktorý vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pravde a informáciám zasvätil celý svoj život. Od roku 1969 pôsobil ako redaktor GEMERSKÝCH ZVESTÍ, do ktorých prispel stovkami článkov, v ktorých popisoval nielen mesto Rimavská Sobota, ale značnú časť celého Gemera.
Od roku 1979 až do prevratu 1989 pôsobil ako regionálny korešpondent UJSZÓ. Od roku 1990 sa vrátil k novovznikajúcim Gemerským zvestiam, v ktorých pracoval až do roku 2005.
Okrem novinárskej práce sa venoval aj zveľaďovaniu mesta Rimavská Sobota ako mestský a krajský poslanec. Svoj vzťah k mestu vyjadril v knihe „LEGENDA LEGIEND“, v ktorej popisuje 100-ročnú tradíciu futbalu v meste Rimavská Sobota.
V roku 2018 spolu s novinárom Jánosom Juhászom Dósom pri príležitosti 50. výročia založenia periodika “GÖMÖRI HÍRLAP“ zostavili publikáciu „TAK SME PÍSALI GÖMÖRI HÍRLAP“.
V roku 2020 vydal knihu „HORKOSLADKÝ CHLIEB TENISOVÝ“, ktorá vyšla v slovenskom aj maďarskom jazyku.
V súčastnosti pripravuje publikáciu o histórii regionálneho futbalu.
Meno Mgr. Attilu Hacsiho navždy ostane späté s Rimavskosobotskými Gemerskými zvesťami – Gömöri Hírlap.
Z dôvodov protipandemických opatrení sa slávnostného aktu zúčastnili len poslanci mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote. Celému aktu prispeli k dôstojnosti hudobné vystúpenia žiakov ZUŠ v Rimavskej Sobote.
V Čiernom Potoku 24.9.2021
JUDr. Jozef Pupala
Foto: autor príspevku
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-