Kto a kedy zhotovil predmetnú cestu kaňonom?

Stavba cesty údolím Stratenského kaňonu bola ukončená v roku 1840. Dokladovať to má vytesaný nápis z tohto roka, vytesaný do vápencov na najužšom, stúpajúcom a rozšírenom mieste cesty. Nápis sa mi v roku 2010 nepodarilo nájsť. Na jednej z nainštalovaných tabúľ náučného chodníka v kaňone je však autorom zobrazený nápis, na ktorom je uvedený rok a písmená P. a C. Na tabuli v texte je to významovo napísané ako „princ Coburg“. Nepovažujem to však za vierohodné vysvetlenie.

Cesta, pod názvom „Stratenská cesta“, patrila v Gemerskej župe do cestnej siete smerom do údolia rieky Hron. Udávaná dĺžka je 90 km a bola postavená na majetkoch Coburgovcov. Pozostávala z troch úsekov a za ich používanie sa do roku 1885 vyberalo mýto. Neskoršie, okrem trasy Pusté pole – železiareň Stratená, ktorú naďalej spravovali Coburgovci, prešli úseky pod správu Gemerskej župy, a tým boli oslobodené aj od mýta.

Kto bol iniciátorom zhotovenia tejto cesty nie je známe. Predpokladáme že to boli prví zakladatelia úpravne medených a železných rúd v Stratenej, a tými bola dynastia Csáky. Rodinná dynastia Coburg úpravňu od nich kúpila a Agoston Coburg spomínanú cestu len upravil na vhodný profil pre dopravu výrobkov z úpravne rúd. Uvedené je ale potrebné doložiť archívnymi údajmi z vtedajšieho Uhorska.

Pozoruhodné pritom je, že táto úpravňa bola postavená v oblasti, vtedy ťažko prístupnej, s nepriaznivými prírodnými podmienkami, ako i pre infraštruktúru úpravne rúd, akým je okolie obce Stratená. V bezprostrednom okolí nie sú žiadne výskyty nerastných surovín, takže sem sa museli dovážať a pre ukladanie odpadu z pecí nebol vhodný priestor a musel sa odvážať.

Coburgovská  dynastia mala najväčší podiel na úpravu spomenutých rúd hlavne z okolia Dobšinej.  

Produkty z nej bolo nutné prepravovať do hámrov a železiarní. Dopravne náročná úzka dolina pri rieke Hnilec si preto vyžiadala úpravu cesty pozdĺž jej toku, ktorá umožnila dopravovať produkty z vysokých pecí, najmä do železiarní na Pohroní. Poskytla tiež možnosti pre iné obchodné aktivity a uľahčila spojenie s mestom Poprad. Po objave Dobšinskej ľadovej jaskyne v roku 1870 (pozri obrázok o objaviteľoch), významne tiež pomohla jej návštevnosti.

 

Coburgovci

Detailné údaje o „Dynastii Sachsen Coburg Gotha“ sú uvedené v knihe: „GOBURGOVCI A SLOVENSKO“, ktorej autorom je Roman Holec, rok vydania 2010. Podrobné pôsobenie Coburgovcov v Stratenej nebolo zatiaľ zo zachovaných archívnych dokumentov spracované.

Prehľad o niektorých členoch dynastie Coburg a ich časovom vývoji podnikania s úpravou rúd v Stratenej uvádzam nasledovne:

Úpravňa a železiareň

Železiareň  v Stratenej dal postaviť v 19. storočí gróf Csáky na mieste bývalej medenej huti. V roku 1842 ju predali Coburgovcom. Neskôr zdedil železiareň v Stratenej Filip (1844-1921), ktorý sa oženil s  Lujzou Belgickou (1858-1924).

Filip von Sachsen-Coburg-Gotha sa  narodil v Paríži 28. marca 1844, zomrel 3. júla 1921 v Nemecku v meste Coburg. Mal mnohé tituly, bol to knieža, princ Sasko-coburgsko-gothajský, rytier Rádu zlatého rúna, držiteľ portugalského Rádu veže a meča a  čestný predseda Uhorskej geografickej spoločnosti.

Po jeho smrti prevzal vedenie úpravne Ágoston Coburg-Góthai (1845-1907).

V roku 1858 bola postavená v Stratenej ďalšia vysokú pec a 6 nových pražiacich pecí. Energia potrebná pre výrobu bola získavaná z rieky Hnilec. V roku 1904 bola táto vodná energia nahradená elektrickou.

Pre vyriešenie komplikovanej prepravy železnej rudy do úpravní dal postaviť Filip Coburg v roku 1896 lanovku, spájajúcu Stratenú s Mlynkami a s dobšinskou železničnou stanicou. Spracovanie železných rúd v Stratenej bolo ukončené v roku 1921.

Na obrázku s manželkou princeznou Lujzou, dcérou Leopolda II. Belgického a kráľovnej Márie Henriety Habsburskej.

 

Na bralo, za vyrazenou Skalnou bránou, bola v roku 1867 umiestnená pamätná tabuľa zo žuly, ktorú dala zhotoviť spoločnosť maďarských lekárov a prírodovedcov na počesť Coburgovcov, a to menovite na Ágostona Coburga-Góthai (1845-1907), ktorá sa, i po zničení Skalnej brány, na pôvodnom mieste zachovala. Prírodné podmienky v okolí obce Stratená, známe veľmi nízkymi teplotami a množstvom snehu, však pôsobili i na tabulu, takže bola už nečitateľná a vyzerala takto: 

Stav tabule v roku 2007

Často som navštevoval Stratenský kaňon, ako aj v lete, tak i v zime na bežkách a zastavil som sa  pri tejto nečitateľnej tabuľke. Bola umiestnená asi tak v 3,5  m výške. Nebol som, ako geológ, spokojný s nečitateľnosťou tak významnej historicko-kultúrnej pamiatky. Oslovil som i vtedajšie vedenie Národného parku Slovenský raj s otázkou, aby sa s tou nečitateľnosťou zaoberali a že možno by to mohli opraviť i kamenári, žiaci Strednej priemyselnej školy v Spišskej Novej Vsi. Odpovedali, že sa pripravuje projekt na úpravu stavu cesty, ktorá je značne poškodená, ale všetko  ostalo v pôvodnom stave.

Rozhodol som sa, že tú tabulu musíme opraviť. Zorganizoval som mojich vnukov a priateľov z baníckeho múzea v Rožňave, menovite už zosnulého Pavla Horvátha a Karola Tomániho. Oslovil som aj vtedajšiu starostku obce Stratená pani Eriku Oravcovú, ktorá našu aktivitu schválila. Požičal som si od nej nevyhnutne potrebný rebrík a pustili sa do práce. Takto sme v roku 2010 tabulu očistili, jednotlivé písmená očistili a Pali Horváth ich čiernou, prírodným podmienkam odolajúcou farbou obnovil.

 

 Tabuľa  po očistení a  obnove jej textu vyzerala v roku 2010 takto:

Prepis textu na tabuli je nasledovný:

Coburg Góthai Ágoston,  herczeg, elnökünk, téged e szik-lák dicsérnek! A magyar orvosok és természet      vizsgálók emlékül.      1867 August 21.

Coburg Góthai Ágoston, gróf, náš predseda, Tebe vzdávajú skaly poctu. Maďarskí lekári a prírodovedci na pamiatku. 21. August 1867.

 

Čitateľný text teraz slúži turistickým návštevníkom nádhernej tiesňavy a je súčasťou náučného chodníka s viacerými informačnými tabuľami.

 

Zničenie Skalnej brány

Vstup do prírodného kaňonu bol len cez vyrazený vchod do vápencového brala známy pod názvom „Skalná brána“, ktorá však bola počas druhej svetovej vojny zničená použitím trhavín.

Partizáni, v snahe sťažiť ústup nemeckej armády, robili pomocou trhavín cestné zátarasy smerom na Poprad. Vtedy sa neúspešne pokúsili odstreliť aj skalný masív tvoriaci „Skalnú bránu“. K zrúteniu brány došlo, ale až následne, a to niekedy v roku 1947 alebo 1948. Potvrdzuje to nasledovné písomné svedectvo pána Vojtecha Bradovku z obce Nadabula, ktoré sme spolu spísali. Menovaný pracoval vtedy ako stavebný technik v obci Telgárt a s kamarátom sa boli o jej zrútení osobne presvedčiť: 

 

Čestné  prehlásenie
k udalosti:

„Zrútenie tzv. „Skalnej brány“, prírodného útvaru nachádzajúceho sa pri obci Stratená v okrese Rožňava“

  

Ja Vojtech Bradovka, narodený 14.05.1925,  č. OP – SH 004356, bytom v  Rožňave, miestna časť Nadabula  č. 27 k uvedenému prehlasujem:

V rokoch 1946 až 1950 som pracoval ako štátny stavebný dozor pri výstavbe vojnou zničenej obce Telgárt. Býval som na Telgárte a občas som chodieval cez Stratenú do Dobšinej na motocykli, a to cez spomínanú skalnú bránu.

Niekedy v roku 1947 alebo 1948, presný dátum si nepamätám, sa rozchýrilo v Telgárte, že skalný masív nad bránou sa zrútil a cesta je zatarasená. S priateľom sme  sadli na motocykel a zo zvedavosti sme sa išli tam pozrieť. Bola to pravda.

Samozrejme, udalosť sa stala v Telgárte témou na debaty a spomienky miestnych občanov, ktorí boli priami účastníci SNP aj v tomto priestore. Z ich vyprávania je najpravdepodobnejšia verzia, ktorú som sa od nich dozvedel a je nasledovná:

Partizáni (alebo vojaci) v SNP v snahe zadržať postup nemeckej armády robili cestné zátarasy. V súvislosti s touto udalosťou sa povrávalo, že mínerom pri odstrele skalnej homole naklonenej nad cestou v úžine medzi Vernárom a Hranovnicou bol partizán, istý mäsiar Karol Mandát, ktorý mal po oslobodení veľké mäsiarstvo v Rožňave.

Pravdepodobne vtedy sa pokúšali povstalci odstreliť aj skalný masív tvoriaci Stratenskú bránu pri Stratenej, ale neúspešne. Je pravdepodobné, že tento pokus narušil vápencovú klenbu Skalnej brány, ktorá sa pozdejšie, v spomínam čase, následne bez vonkajšieho zásahu zrútila. Pokiaľ viem, nikto sa v tej kritickej chvíli v jej blízkosti nenachádzal.

To sú moje spomienky na vyprávanie obyvateľov Telgártu a mojej osobnej obhliadky zatarasenej cesty balvanmi zo zrútenej unikátnej skalnej brány pri Stratenej.

Nadabula dňa 23.11.2009.

podpísal Vojtech Bradovka v. r.

Svedok: RNDr. Ondrej Rozložník, Rožňava, Kozmonautov 10      podpis  ..............

 

Cestné spojenie pre dopravu smerom na sever Slovenska v roku 1840

                                                                                  

     Pôvodná dopravná cesta vedľa toku rieky Hnilec, s ôsmimi mostami a mnohými zákrutami, slúžila pre cestnú dopravu do roku 1971, kedy bol do prevádzky daný cestný tunel. Dnes je táto prekrásna tiesňava, vyhĺbená do vápenca riekou Hnilec, turisticky prístupná peši, na bicykli, na bežkách a je vhodná pre rodiny i s malými deťmi. 

Stav v tom období je na nasledovných obrázkoch, ako boli niektoré zverejnené i na dobových pohľadniciach.  

Na obrázku vľavo vložená tabula a nad bránou banícke kladivká (dobová pohľadnica)	Dobová pohľadnica

 Zobrazenie údajov o dôsledkoch zničenia Skalnej brány

 Dobová pohľadnica

 Dobová pohľadnica

 Dobová pohľadnica

 Dobová pohľadnica

 

 Stratenský kaňon vyzerá v roku 2023 takto:

V mesiaci august 2023 som kaňon s rodinou navštívil s cieľom zistiť v akom je stave. Mierne povedané, nie je táto kultúrno-historická pamiatka v takom vyhovujúcom stave, ako by si to zaslúžila.  

Tabuľa na Skalnej bráne

 V súčasnosti je  pamätná tabuľa v takomto stave:  

Na prvom obrázku je skalné bralo, na ktorom je umiestnená s informačnou tabulou, ktorá je na ceste a je už ťažko čitateľná. Na druhom obrázku sú len vytesané písmená, bez farby.

  

 

Stav cesty

Mosty cez rieku boli zhotovené ako drevené a neskoršie, niekedy v 20. storočí, bola celá cesta pokrytá asfaltom.  Súčasne sa niektoré mosty môžu aj zrútiť. 

 

Na viacerých mostoch sú nosné drevené hranoly zničené, čo jednoznačne ohrozuje zrútenie mosta

 

Meandrujúca rieka pri občasných vodných búrkach takto narúša i cestu.

 

Miestami je oplotenie cesty v zlom stave

 

Nápis 1840 

Vo vrazenom záreze cesty sa nachádza na ľavej strane vápencovej steny, v smere proti toku rieky, tento nápis z roku 1840. Je vo výške asi 2 m, ťažko identifikovateľný a na nasledujúcich obrázkoch (druhý je dvojobrázok) som miesto a nápis takto upravil:

 

Informačné tabule

Tabule sú vo veľmi nečitateľnom stave a väčšinou sú už uložené na kraji cesty, pretože železné skrutky, ktorými boli upevnené v stene skorodovali. Na prvom obrázku boli ešte v roku 2015 čitateľné, na druhom obrázku je stav v roku 2023.

 

Tabuľa v roku 2015

Tá istá tabuľa v roku 2023

 

Kaňon v auguste roku 2023 

Niekoľkými fotografiami zobrazujeme jeho nádherné prírodné prostredie, ktoré je vhodné na výlet i pre rodiny s malými deťmi i v kočíku, a to najmä v letných mesiacoch. Malé stúpanie cesty je v súlade s tokom rieky Hnilec. Prístup pre motorové vozidlá je zakázaný, takže ste v tichu nádhernej prírody. I počas pracovných dní je i teraz hojne navštevovaný, čo uvádzam na nasledujúcich obrázkoch:

 Vápencové bralá s výškou asi 100 m

 

Stratenský kaňon

a turisti na nasledujúcich obrázkoch

 

 

 

 

 

 

Záverom 

Mali by sme si uvedomiť, že Stratenský kaňon významne dokumentuje i činnosť dynastie Coburg, ktorá mala úpravu rúd v obci Stratená a významne sa zaslúžila o rozvoj baníctva a najmä hutníctva na Slovensku. Často tu bol návštevníkom i vtedajší bulharský kráľ Ferdinand Coburg (1861 – 1948), ktorý bol i v Stratenej a býval v zámočku na Pustom Poli.

Súčasne návštevníci "Stratenského kaňonu“, ktorí majú záujem o jeho históriu a prírodné podmienky, nemajú možnosť si to na inštalovaných tabuliach prečítať. Niektoré mosty sú v stave, že môžu návštevníkov nebezpečne  ohroziť.

Príslušné inštitúcie by mali tomuto stavu venovať zodpovedajúcu pozornosť!

 

 

Spracoval: RNDr. Ondrej Rozložník, august 2023